Kto som? / a kam idem Čo existuje? Čo je podstata a čo akcident?

Odpoveď a závery vyplývajúce z danej odpovede:

Guatama Buddha : ..všetky veci sú bez ja (bez podstaty, anattá).	----	Guatama Buddha : Tri charakteristiky existencie (tí-lakkhana):Všetky formácie sú pominuteľné (aniččá), všetky formácie sú podrobené utrpeniu, stresu (dukkhá), všetky veci sú bez ja (bez podstaty, anattá).	----	Niekto : Ľudia, ktorí sa riadia wabi-sabi vidia krásy aj v prirodzene nedokonalom svete, uvedomujú si pominuteľnosť všetkých vecí a rešpektujú zmeny, ktoré prináša čas. Filozofia wabi-sabi súvisí vo veľkej miere s estetikou a má korene v zen-budhizme. Počas čajových rituálov používali majstri ručne robené, nepravidelne tvarované misky s nerovnomernou glazúrou, prasklinami a vyzdvihovali ich čistotu, jednoduchosť a krásu.ˇPri wabi-sabi človek nezabúda na samého seba, cení si to kým je, so všetkými svoimi chybami. Snaži sa na sebe odhaliť, čo je pre neho charakteristické a zvýrazňuje to.
----
Guatama Buddha : ..všetky veci sú bez ja (bez podstaty, anattá).	----	Slavoj Žižek : D. T. Suzuki za mladosti plne podporoval japonskú inváziu a obhajoval aj zabíjanie na rozkaz takouto doktrínov: "Ak som vo svojom iluzórnom ja, potom sa cítim zodpovedným za to, že JA ŤA zabijem. Ale ak si osvietený zen budhizmom, potom vieš, že nie je žiadna substanciálna realita, stávaš sa iba neutrálnym pozorovateľom svojho života, iba pozorujúc javy, a povieš si - nie je to tak, že JA ŤA zabíjam, ale v kozmickom tanci javov môj nôž plynie a nejako...."	----
----
Guatama Buddha : ..všetky veci sú bez ja (bez podstaty, anattá).	----	Nágárdžuna : Nielen živé bytosti sú bez jakékoli podstaty nebo duše (átman), ale i všechny věci jsou bez svabhávy, jinak řečeno bez vlastní podstaty. Jsou-li tedy bez skryté esence, jsou prázdné (šúnjata). Je tomu tak proto, že vznikají podmíněně, nikoli svou vlastní silou, ale v závislosti na podmínkách, které vytvářejí jejich současnou existenci. Podle zákona závislého vznikání je všechno vzájemně zřetězeno, propojeno a spjato, každá věc je vlastně průsečíkem vzájemných vztahů, věci nemohou existovat samy o sobě, jsou ovlivňovány, jsou pomíjivé, nemají svou vlastní podstatu. Věci tedy neexistují samy o sobě, jsou zbaveny vlastních charakteristických rysů, jelikož jsou jen průsečíky vzájemných vztahů, vlastně vůbec jako takové neexistují. Ale jestliže neexistují, neznamená to, že všechno je pouhé nebytí. Právě naopak, protože není bytí (bháva), nemůže být ani nebytí (abháva) jako jeho protiklad. Jedinou skutečností je prázdnota.	----
----
Guatama Buddha : ..všetky veci sú bez ja (bez podstaty, anattá).	----	Niekto : Ak Spinoza uznával iba jednu substanciu - boha, potom to znamená, že všetky ostatné veci sú podľa neho bez podstaty, čím sa Spinozovo učenie približuje buddhizmu. Takisto Spinoza učil, že ak si predstavíme vec ktorú nenávidíme ako neslobodnú, t.j. že robí to čo robí v dôsledku veľkého množstva príčin a nie zo slobodnej vôle, nebudeme ju už až taj nenávidieť. To sa podobá na budhistickú teóriu o závislom vznikaní, o tom že veci nemajú vlastnú podstatu, budhistickému učeniu o prázdnote. Veľa príbuzností s budhizmom sa dá nájsť aj v Spinozovej snahy oslobodiť sa od afektov a že "Ozajstné dobro pre človeka je poznanie jednoty duše s celou prírodou" .(ad Benedictus de Spinoza, budhistická filozofia)	----
----

Odpoveď a jej predpoklady ( argumenty pre a proti nej ):

Guatama Buddha	..všetky veci sú bez ja (bez podstaty, anattá).
O
	Guatama Buddha : A tak keby ktokoľvek povedal, že cítenie je jeho ja, malo by sa mu odpovedať takto: "Existujú tri druhy cítenia, príjemné, bolestné a neutrálne. Ktoré z týchto troch cítenia považuješ za svoje ja? " Pretože v okamihu bytia zakúšania jedného z nich nie je možné zakúšať tie druhé. Tieto tri druhy cítenia sú nestále, vznikajú podmienečne, sú podrobené starnutiu a rozplynutiu, prestaniu a vyhasnutiu. Ktokoľvek si pri cítení jedného z týchto troch druhov myslí, že toto je jeho ja, bude musieť po prestaní tohto cítenia pripustiť, že jeho ja sa rozpadlo. Bude teda považovať svoje ja už v tomto prítomnom živote za pominuteľné, zmiešané s potešením a bolesťou, podrobené vzniku a zániku.	Guatama Buddha : Visuddhi-Magga vysvetľuje toto prirovnanie: mäsiar, ktorý vedie kravu na bitúnok, priväzuje ju, zabíja ju a zabitú si prezerá, tak dlho nezmizne predstava kravy, kým ju nerozreže na kusy. Akonáhle ju ale rozreže na kusy a posadí sa k predávaniu, mizne predstava kravy a vzniká predstava mäsa. A nemyslí si: Predávam kúsky kravy alebo kupujem si kravu. Práve tak nezmizne predstavy bytosti, ja, muža či ženy u žiaka, kým je naivným svetským človekom. Akonáhle sa ale naučia vidieť telo, keď ide aj keď stojí, ako rozložené na prvky, mizne mu predstava bytosti a jeho myseľ sa ustáli v pozorovaní prvkov.	Guatama Buddha : Všetko čo vo vlastnom tele poznávame ako kammicky získanú pevnosť alebo "zem", teda vlasy, chlpy, nechty, zuby, kože, mäso, šľachy, kosti, morek, obličky, srdce, pečeň, bránice, slezina, pľúca, žalúdok, črevá, výkaly, atď. - to sa nazýva vlastný prvok pevnosti. Či sa jedná o vlastný prvok pevnosti alebo o vonkajší prvok pevnosti, obaja sú len prvok pevnosti. A to má byť múdro chápané v súlade so skutočnosťou: "Toto nie som ja, toto mi nepatrí, toto nie je moje ja."	Guatama Buddha : Všetko čo vo vlastnom tele poznávame ako kammicky získanú tekutosť či "vodu," - teda žlč, sliz, hnis, pot, krv, tuk, sliny, hlieny, sliz, kĺbový maz, moč, atď. - to sa nazýva vlastné prvok tekutosti. Či sa jedná o vlastné prvok tekutosti alebo o vonkajší prvok tekutosti, obaja sú len prvok tekutosti. A to má byť múdro chápané v súlade so skutočnostou: "Toto nie som ja, toto mi nepatrí, toto nie je moje ja."	Guatama Buddha : Všetko čo vo vlastnom tele poznávame ako kammicky získané teplo či "oheň," čo zahrieva, vysušuje, spaľuje to, čo bolo zjedené, vypité, rozžuvané, úplne strávené, čo hreje alebo sála atď. - to sa nazýva vlastný prvok tepla. Či sa jedná o vlastný prvok tepla alebo o vonkajší prvok tepla, obaja sú len prvok tepla. A to má byť múdro chápané v súlade so skutočnosťou: "Toto nie som ja, toto mi nepatrí, toto nie je moje ja."	Guatama Buddha : Čo teda je prvok pohybu (vájo–dhátu)? Prvok pohybu môže byť vlastný alebo vonkajší. A čo je vlastný prvok pohybu? Všetko čo vo vlastnom tele poznávame ako kammicky získaný pohyb či "vietor," - vetry stúpajúci nahor a klesajúci dole, vetry žalúdka a čriev, vietor hýbajúci údy, vdýchnovanie a výdychovanie, atď. - to sa nazýva vlastný prvok pohybu. Či sa jedná o vlastný prvok pohybu alebo o vonkajší prvok pohybu, obaja sú len prvok pohybu. A to má byť múdro chápané v súlade so skutočnosti: "Toto nie som ja, toto mi nepatrí, toto nie je moje ja."	Niekto : Pre prirovnanie: čo označujeme menom "voz", neexistuje mimo nápravy, kolesá, podvozok, oj, atď. A slovo "dom" je len dohovorené označenie pre rozmanité materiály zostavené dohromady podľa istého zvyku tak, aby bola vymedzená určitá časť priestoru, a žiadna vlastné entita domu oddelene neexistuje.	Niekto : Človek sa vo fyzickej rovine skladá z piatich prvkov a v rovine psychofyzickej z piatich skándh. Neexistuje žiadna nemenná podstata, žiadne nemenné ja.	Niekto : Hoci sa pravidelne sprchujeme a umývame, tak na povrchu našeho tela a vnútri našeho tela žije rovnaký počet mikrobiot ako je buniek našeho tela alebo dvojnásobný, čo je 5 až 10x 10 na 14-tu. Zatiaľ čo génov človeka je 21500, tak génov týchto mikrobiot je 2 až 20 miliónov. Ak sa pozeráte na človeka, geneticky sa teda dívate na 0,1 až 1% človeka a zbytok sú geny eubakterií, archebakterií, mikroskopických eukaryot. A kde žijú? V piatich oblastiach - povrch kože, ústna dutina, nosná dutina, pohlavná sústava a predovšetkým tráviaca sústava.
O
	----	----	Niekto : Hoci sa pravidelne sprchujeme a umývame, tak na povrchu našeho tela a vnútri našeho tela žije rovnaký počet mikrobiot ako je buniek našeho tela alebo dvojnásobný, čo je 5 až 10x 10 na 14-tu. Zatiaľ čo génov človeka je 21500, tak génov týchto mikrobiot je 2 až 20 miliónov. Ak sa pozeráte na človeka, geneticky sa teda dívate na 0,1 až 1% človeka a zbytok sú geny eubakterií, archebakterií, mikroskopických eukaryot. A kde žijú? V piatich oblastiach - povrch kože, ústna dutina, nosná dutina, pohlavná sústava a predovšetkým tráviaca sústava.	----	----	----	----	----	Niekto : Človeka tvorí 37,2 bilióna buniek, s odchýlkou približne 0,81 bilióna... Kedže počet baktérií a ľuských buniek je takmer rovnaký, dalo by sa tvrdiť, že človeka spolovice tvora baktérie. Celkový počet buniek ľudského tela je spolu s baktériami okolo 70 biliónov.

Zdroj:http://satori.mysteria.cz/slovo_buddhovo.html#Slovo%20Buddhovo

Okomentuj: