Marcus Aurelius : Vmýšľaj sa pre svoje poučenie do časov Vespasianových - uvidíš všetko ako dnes: ľudí, ako sa ženia, ako vychovávajú svoje deti, chorľavejú, umierajú, bojujú, oslavujú sviatky, obchodujú, obrábajú pôdu, pochlebujú, vypínajú sa, podozrievajú, stroja všelijaké úklady , ako si želajú zomrieť, ako repcú na prítomnosť, milujú, hromadia poklady a bažia po konzuláte alebo kráľovskej korune. No, a po živote všetkých týchto už nikde nie je ani stopy !. Potom prejdi ďalej k časom Trajánovým: zase všetko rovnaké! Tiež život týchto ľudí je už preč. Podobne sleduj i ostatné obdobia dejín a celých národov a predstav si, koľko ľudí, po tom, čo sa toľko nausilovali, zanedlho kleslo v hrob a rozpadlo sa na prvky! |
---- | Marcus Aurelius : Ako rýchlo zaniká všetko, na svete ľudia - vo večnosti pamiatka na nich. Aké je všetko, čo možno vnímať zmyslami, a najmä to, čo nás láka pre rozkoš, alebo čoho sa obávame pre strasť, alebo čo velebíme pre slávu. No rozumovej schopnosti prináleží uvedomiť si, ako krátko trvajú tieto veci, ako ľahko človek môže nimi opovrhnúť, aké sú špinavé, ľahko zničiteľné, takmer mŕtve. |
---- | Marcus Aurelius : Čo nás tu teda môže bezpečne viesť? Jedno jediné - filozofia. A jej príkaz je, aby sme božstvo vo svojom vnútri chránili pred zneuctením a krivdou a dopomáhali mu k víťazstvu nad rozkošou aj bolesťou, aby sme nič neurobili bezcieľne, nič podvodne ani pokrytecky a aby sme boli nezávislí na činnosti alebo nečinnosti kohokoľvek iného; aby sme sa ochotne podrobovali všetkým udalostiam a osudom, ktoré sa stávajú s presvedčením, že k nám prichádzajú odtiaľ, odkiaľ sme prišli my sami, a konečne aby sme očakávali smrť s odovzdanou mysľou ako prirodzené rozlúčenie prvkov, z ktorých sa každé stvorenie skladá. |
| ---- | ||||
Marcus Aurelius : Vmýšľaj sa pre svoje poučenie do časov Vespasianových - uvidíš všetko ako dnes: ľudí, ako sa ženia, ako vychovávajú svoje deti, chorľavejú, umierajú, bojujú, oslavujú sviatky, obchodujú, obrábajú pôdu, pochlebujú, vypínajú sa, podozrievajú, stroja všelijaké úklady , ako si želajú zomrieť, ako repcú na prítomnosť, milujú, hromadia poklady a bažia po konzuláte alebo kráľovskej korune. No, a po živote všetkých týchto už nikde nie je ani stopy !. Potom prejdi ďalej k časom Trajánovým: zase všetko rovnaké! Tiež život týchto ľudí je už preč. Podobne sleduj i ostatné obdobia dejín a celých národov a predstav si, koľko ľudí, po tom, čo sa toľko nausilovali, zanedlho kleslo v hrob a rozpadlo sa na prvky! |
---- | ---- | ||
| ---- | ||||
| Marcus Aurelius | Vmýšľaj sa pre svoje poučenie do časov Vespasianových - uvidíš všetko ako dnes: ľudí, ako sa ženia, ako vychovávajú svoje deti, chorľavejú, umierajú, bojujú, oslavujú sviatky, obchodujú, obrábajú pôdu, pochlebujú, vypínajú sa, podozrievajú, stroja všelijaké úklady , ako si želajú zomrieť, ako repcú na prítomnosť, milujú, hromadia poklady a bažia po konzuláte alebo kráľovskej korune. No, a po živote všetkých týchto už nikde nie je ani stopy !. Potom prejdi ďalej k časom Trajánovým: zase všetko rovnaké! Tiež život týchto ľudí je už preč. Podobne sleduj i ostatné obdobia dejín a celých národov a predstav si, koľko ľudí, po tom, čo sa toľko nausilovali, zanedlho kleslo v hrob a rozpadlo sa na prvky! | |
| O | ||
| O | ||
Niekto : sila klamu je v zužovaní poľa vnímania. Človek spácha samovraždu, lebo sa mu zúži svet len na jeden hrozný problém a zvyšok plno dobrých a krásnych ľudí, vecí nevníma. Človek prepadne agresii, lebo sa mu zahmlí pred očami a vníma len objekt svojej agresivity a vlastné emócie hnevu, ak by vnímal viac, aj viac toho človeka, viac okolnosti, tak by nezaútočil…Celý svet a všetko zlo v ňom je postavené na tom, že nevidíme viac, že z ľudí sú len veci na naše uspokojenie, že nevidíme, že majú svoje ja a svoje životy… |
Okomentuj: