Čo je šťastie?   


Odpoveď a závery vyplývajúce z danej odpovede:

Benedictus de Spinoza : Veď pokiaľ ide o zmyselnú rozkoš, v nej je duša tak bez seba, ani čo by sa topila v nejakom blahu. A to jej veľmi bráni rozmýšlať o inom. Ale po nej sa dostavuje vrcholná omrzenosť, ktorá ak aj dušu neomračuje, predsa ju len rozrušuje a otupuje.
 ----
Benedictus de Spinoza : ...nadobúdanie peňazí alebo zmyselná rozkoš a sláva sú človeku na škodu potiaľ pokiaľ po nich baží len pre ne samy, a nie ako po prostriedkoch umožňujúcich mu iné, ďalšie veci. Prirodzene, ak po nich bažíme ako po prostriedkoch, vtedy v nich zachováme mieru, takže nám vôbec nebudú na škodu, lež naopak, ako to ukážeme na patričnom mieste, ešte napomôžu cieľ , pre ktorý po nich bažíme.
 ----
Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Seba ako tohto skutočného jednotlivého si je vedomie vedomé v živočíšnych funkciách. Namiesto toho, aby sa tieto funkcie vykonávali nenútene ako čosi, čo je osebe a pre seba ničotné a čo pre ducha nemôže dosiahnuť nijakú dôležitosť a podstatnosť..sú skôr predmetom vážneho úsilia a stávajú sa priamo tým najdoležitejším... pričom obsah jeho usilia je zároveň namiesto podstatného ten najnižší, namiesto všeobecného ten najjednotlivejší, takže vidíme iba seba a na svoje malicherné konanie obmedzenú o sebe hĺbajúcu osobnosť, ktorá je rovnako nešťasná ako je úbohá.
----

Odpoveď a jej predpoklady ( argumenty pre a proti nej ):

Benedictus de Spinoza     
Veď pokiaľ ide o zmyselnú rozkoš, v nej je duša tak bez seba, ani čo by sa topila v nejakom blahu. A to jej veľmi bráni rozmýšlať o inom. Ale po nej sa dostavuje vrcholná omrzenosť, ktorá ak aj dušu neomračuje, predsa ju len rozrušuje a otupuje.
O
Aristippos z Kyrény : Rozkoš je najvyšším dobrom v živote, hlavne telesná rozkoš, ktorá je silnejšia a žiadanejšia ako duševné rozkoše.
O
Herakleitos : So žiadostivosťou bojovať je ťažké, lebo čo chce, kúpi si za dušu. (čo možno chápať tak, že človeka stojí kus duše, keď podľahne svojej žiadostivosti, pretože v duši ubúda toľko ohňa (oheň sa mení na vodu), koľko človek dožičí svojmu telu.)

Zdroj:Spinoza: Rozprava o zdokonaľovaní rozumu. In Antológia z diel filozofov. Novoveká racionalistická filozofia. Zv.6 Epocha 1970,s 229


Okomentuj: