Luďia vyrážajú vpred, ako by ich niekto vystreľoval zo samostrelu, a pritom sa domnievajú, že sa rozhodujú medzi dobrom a zlom, medzi správnym a nesprávnym. Ľudia priľnú a zostávajú ako kliatba alebo prísažná dohoda, majúc sa pritom za vítazov. A pritom zvolna odumierajú, tak ako rok mrie s jeseňou a zimou.