Naozaj náboženský človek, ktorý ide za podstatou monoteistickej idey, sa za nič nemodlí, nič od boha neočakáva; nemiluje boha, tak ako dieťa miluje otca alebo matku; dopracoval sa do takej pokory, že si je vedomý svojho obmedzenia, dopracoval sa takého stupňa vedenia, že nevie nič o bohu. Boh sa preňho stáva symbolom, v ktorom človek v skoršom štádiu vývoja vyjadrli súhrn toho, o čo usiluje, ktáľovstvo duchovného sveta, lásky, pravdy a spravodlivosti.