náboženstvá sa usilujú sprostredkovať svoje skutočné vhľady na základe autority zjavenia a pod rúškom alegórie (sensu allegorico), kým filozofia komunikuje tie isté vhľady priamo, podložené logicky, v jasných filozofických pojmoch (sensu proprio). Náboženská aj filozofická komunikácia odpovedá na metafyzickú potrebu ľudstva a umožňuje načrtnúť hranice vysvetlenia. Filozofia však túto potrebu uspokojuje priamo, náboženstvo nepriamo.