Rímske a zvykové právo však mali protichodný pohľad na vlastnícke práva. Podľa zvykového práva založeného na kresťanských hodnotách bolo vlastníctvo spoločné a spájalo sa s povinnosťou o majetok sa podeliť. Poddaní, ktorí obrábali polia svojho pána, mohli potom na týchto poliach loviť zver a vodných tokoch zas ryby. Všetko patrilo všetkým. Rímske právo na druhej strane uprednostňovalo vlastnícke práva jednotlivca a v otázke majetku kládlo dôraz na privilégiá namiesto povinností. Podľa rímskych zákonov platil pán svojmu poddanému za prácu a ak chcel poddaný na jeho pozemku poľovať, ten mu za to vyrubil poplatok.