Mít nebo být?

Späť na zoznam kníh


Mít nebo být?

Hlavným zámerom tejto knihy je analýza dvoch základných spôsobov existencie : spôsobu vlastnenia a spôsobu bytia....záverečné kapitoly pojednávajú o význame týchto módov pre utváranie nového človeka a novej spoločnosti a venujú sa možnostiam a alternatívam k duchovnej slabosti neocného jedinca a ku katastrofickému spoločensko-ekonomickéu vývoju celého sveta.

Autor: Erich Fromm

<< O spoločenskej zmlu      Totem a tabu >>

Úryvky z knihy ako odpovede na otázky:

Načo sú dobrí filozofi?
Nová prírodoveda umožnila uskutočniť technické utópie, napr. lietanie. Ľudské utópie o príchode mesiášskej doby - v ktorej by zjednotené nové ľudstvo žilo v solidarite a mieri a bolo oslobodené od ekonomického predurčenia, vojen a triednych bojov - sa môže stať skutočnosťou, ak vynaložíme rovnaké množstvo energie, inteligencie a nadšenia, ako sme vynaložili na realizáciu technických utópií.
tentokrát nie je cieľom ovládanie prírody, ale ovládanie techniky a iracionálnych síl a inštitúcií, ktoré ohrozujú prežitie západnej spoločnosti a snáď i celého ľudstva

Čo nie je láska?
Podstatné meno "láska" je len abstrakciou aktivity milovania, láska sa tým stáva čímsi oddeleným od človeka. Milujúci človek sa stáva človekom lásky. Láska sa stáva bohyňou, idolom, do ktorého človek premieta svoje milovanie; v tomto procese odcudzenie prestáva lásku prežívať, jeho schopnosť milovať sa mení v podriadenosť bohyni Lásky. Prestal byť aktívnym...
Ak prežívame lásku v móde vlastnenia, znamená to obmedzovanie, väznenie a kontrolovanie objektu tým, kto "miluje". Takáto láska ubíja, dusí, usmrcuje, nedáva život.
Ľudia sústredení na vlastnenie chcú mať bytosť, ktorú milujú alebo obdivujú...Ani jeden partner nie je uspokojený iba radosťou druhej osoby; každý si praje mať druhú osobu pre seba. Každý teda žiarli na tých, kto chcú "mať" toho druhého. Každý partner sa drží kŕčovito toho druhého ako stroskotanec trámu - aby prežil.

Ako (ne)diskutovať ?
Rozhovor medzi dvoma ľuďmi v móde vlastníctva: A má názor X a B má názor Y. Každý sa stotožňuje so svojím vlastným stanoviskom. Obom záleží na to, aby našli výstižnejšie argumenty na obhajobu svojich názorov. Žiadny ale na jeho zmenu nepomýšľa... Jeden i druhý sa boja zmeniť svoj názor; presnejšie je jeho vlastníctvom a jeho strata by znamenala ochudobnenie.
Zatiaľčo ľudia vlastníckej orientácie spoliehajú na to, čo majú, ľudia s orientáciou na bytie spoliehajú na skutočnosť, že "sú", že sú živí a že vznikne niečo nové, ak budú mať odvahu dáť veciam priechod a reagovať na ne. V konverzácií vystupujú veľmi živo, pretože ich nebrzdí úzkostlivé sústredenie na to čo majú.

Čo chceme?
Človek potrebuje pocit jednoty s inými ľuďmi rôznymi spôsobmi : v symbiotickej väzbe na matku, na idol, na kmeň, na národ, na triedu, na náboženstvo, na bratstvo, na zamestnávateľskú organizáciu.
V človeku sú prítomné oba tendencie: jedna - MAŤ - k vlastneniu, ktorá za svoju silu vďačí biologickému faktoru - túžbe po prežití, druhá - BYŤ - zdieľať, dávať, obetovať sa - vďačí za svoju silu špecifickým podmienkam ľudskej existencie a vrodenej potrebe premôcť svoju izoláciu tým, že sme zajedno s ostatnými.
Nepohnúť sa dopredu, zostávať kde sme, vracať sa k minulosti, inými slovami: spoliehať na to, čo "máme" , je veľké pokušenie, lebo to, čo máme, vieme, na tom môžeme lipnúť, cítime sa v tom bezpečne.
V protiklade ku fyziologickým potrebám, ako je hlad, ktorý potrebuje určité nasýtenie ku svojmu ukojeniu, je duševvná hltavosť - a každá hltavosť je duševná, i keď je uspokojovaná telesne - neukojiteľná, pretože konzumácia nenaplňuje vnútornú prázdnotu, nudu, osamelosť a depresiu..

Aká je vaša životná filozofia?
V móde bytia existuje iba tu a teraz (hin et nunc). Modus mať existuje len v čase: minulosti, prítomnosti a budúcnosti.

Ako zmeniť spoločnosť?
Čisto psychická zmena zostala vždy v privátnej sfére a bola obmedzená na malé skupiny alebo bola celkom neúčinná, pokiaľ bolo hlásanie duchovných hôdnôt kombinované s praxou hodnôt opačných.
Predovšetkým sa musí zmeniť povaha ľudí, ich vedomie, ich hodnoty, ich charakter - a len vtedy môže byť budovaná skutočne humánna spoločnosť.

Ako zachrániť demokraciu?
Demokracia sa ubráni hrozbe autoritárstva, ak sa zmení pasívna "demokracia divákov" v aktívnu !demokraciu účastníkov" - v ktorej považuje jednotlivec potreby celku za rovnako blízke a dôležité ako svoje vlastné, alebo lepšie : v ktorej sa spoločné blaho stáva záležitosťou každého občana.
Spoluúčasťou pri riešení verejných problémov človek poznáva, že sa jeho život stáva zaujímavejším a povzbudivejším. Skutočne pravú demokraciu je možne definovať ako takú, v ktorej je život zaujímavý.
Aktívna účasť na politickom živote vyžaduje maximálne decentralizáciu, predovšetkým priemyslu a politiky.
Akonáhle sa spoločnosť premení v obrí stroj, je fašizmus konieckoncov nevyhnuteľný, pretože
a) ľudia sa stávajú ovcami, strácajú možnosť kritického myslenia, pociťujú bezmocnosť, sú pasivný a nevyhnutne túžia po vodcovi, ktorý "vie", čo sa má robiť
b) "obrý stroj" môže spustiť každý, kto má k nemu prístup; stačí stisnúť tie správne gombíky... I človek s priemernou inteligenciou a schopnosťami môže bez námahy viesť štát, akonáhle sa raz dostal k moci. (ad fašizmus)
Aktívna účasť na politickom živote vyžaduje nahradiť byrokratickú správu humanistickou.
Musí byť vypracovaný systém účinného rozširovania objektívnych informácií.

Čo je racionalita?
"autorita" je pojem veľmi široký a má dva úplne odlišné významy: môže byť "racionálna" a "neracionálna". Racionálna autorita sa opiera o schopnosť a človeku ktorý sa jej podriadi, pomáha k rastu. Iracionálna autorita sa opiera o silu a slúži k vykorisťovaniu tých, ktorí su jej podriadení.

Kto je Ježiš?
Ježiš Krisuts obetoval svoj život z lásky k spolublížnym. Bol to hrdina lásky, hrdina bezmoci, ktorý nepoužíval silu, ktorý nechcel vládnuť, ktorý nechcel nič mať. Bol to hrdina bytia, dávania, zdieľania.

Čo je civilizácia?
Je isté, že naša civilizácia začala, keď sa ľudstvo ujalo aktívnej kontroly nad prírodou: ale táto kontrola zostala obmedzená až do príchodu priemyselného veku. S priemyselným pokrokom, od nahradenia živočíšnej a ľudskej energie mechanickou a nukleárnou k nahradeniu ľudského rozumu počítačom, môžeme mať pocit, že sme na ceste k neobmedzenej produkcii a teda k neobmedzenej spotrebe; že technika nás urobí všemohúcimi; že veda nás urobí vševedúcimi.
Ľudské vzťahy k prírode sa staly hlboko nepriateľskými...Priemyselná spoločnosť pohŕda prírodou -- rovnako ako všetkými vecami, ktoré nie sú vyrobené strojovo, a všetkými ľuďmi, ktorí stroje nevyrábajú (farebné rasy, v poslednej dobe s výnimkou Japonska a Číny). Ľudia sú dnes fascinovaní mechanikou, silnými strojmi, tý, čo je bez života a stále viac deštrukciou. (ad socializmus, kapitalizmus)

Čo ma robí mnou?
Je rovnako dôležité objasniť bytie v kontraste ku zdaniu. Ak sa zdám byť láskavým, pretože moja láskavosť je obyčajná maska k zakrytiu môjho koristníctva.. t.j moje chovanie na verejnosti je v prikrom protiklade ku skutočným silám ktoré ma motivujú. Moje správanie je odlišné od môjho charakteru...ktorý tvorí moje skutočné bytie.

Ako žijeme?
Sme spoločnosťou notoricky nešťastných ľudí: osamelých, úzkostných, deprimovaných, deeštruktivných, závislých - ľudí, ktorí sú radi, keď sa im podarí zabiť čas, ktorý sa tak tvrdo snažia ušetriť.
Že som egoista sa netýka len mojeho chovania, ale aj charakteru. To znamená, že všetko chcem pre seba.; že mi pôsosbí potešenie vlastniťa nie sa deliť; že sa musím stávať stále hrabivejším, pretože mojím cieľom je vlastnenie. Som tým viac, čím viac mám; teda musím chovať nepriateľské city voči druhým; k svojim zákazníkom, ktorých chcem podvádzať, ku svojím konkurentom, ktorých chcem zničiť, k svojim robotníkom, ktorých chcem vykorisťovať. Nemôžem byť nikdy spokojný, preto6e moje priania nikdy nekončia; musím závidieť tým čo majú viac a báť sa tých čo majú menej. Všetky tieto pocity musím potlačovať, aby som sa javi sebe (a ostatným rovnako ako sebe) usmievavým, racionálnym, poctivým, láskavým človekom...
Určitý posun dôrazu od BYŤ ku MAŤ je viditeľný aj z rastúceho používania podstatných mien a ubúdania slovies v západných jazykoch za posledné storočia.
Naše úsudky sú extrémne predpojaté, pretože žijeme v spoločnosti, ktorá sa zakladá na súkromnom vlastníctve, zisku a moci ako na pilieroch svojej existencie.
V starších časoch, každý čo niečo vlastnil, to choval v láske, staral sa o to a užíval to, pokiaľ to bolo možné. Kupovať znamenalo, aby kúpené "vydržalo". a mottom 19. storočia by mohlo byť "Staré je krásné ! "..... dnešné heslo by malo znieť: "Nové je krásne."
Pocit vlastníctva sa prejavuje tiež v iných vzťahoch: napríklad k lekárom, dentistom, advokátom, šéfom, spolupracovníkom. Ľudia to vyjadrujú slovami: to je "môje" doktor, "môj" zubár....
Takisto idei a názory sa môžu stať majetkom, dokonca zvyky.
Je rovnako dôležité objasniť bytie v kontraste ku zdaniu. Ak sa zdám byť láskavým, pretože moja láskavosť je obyčajná maska k zakrytiu môjho koristníctva.. t.j moje chovanie na verejnosti je v prikrom protiklade ku skutočným silám ktoré ma motivujú. Moje správanie je odlišné od môjho charakteru...ktorý tvorí moje skutočné bytie.
Cieľom tržného charakteru je úplne prispôsobenie - byť žiadúci na trhu osobností...svoje ja musí človek neustále meniť podľa zásady: "som taký akého ma chcete mať".
Ľudia tržnej charakterovej štruktúry sú bez cieľa, okrem neustáleho tlaku robit všetko čo najefektívnejšie, najúčelnejšie.
dnešní ľudia radi nakupujú a konzumujú, ale tak málo lipnú na tom, čo získali.. hodnotu má pre nich komfort, ktoré veci poskytujú, avšak veci samy o sebe pre nich nie sú podstatné.
Urobili sme stroj božstvom a sami sme službou stroju ako bohovia. V okamihu svojej skutočne najväčšej bezmoci si predstavujeme, že sme vďaka svojmu spojeniu s vedou a technikou všemocní.
V dejinách sveta mohla žiť prázdnym životom radovánok iba malá elita a v podstate zostala zdravá, pretože vedela, že má moc a že musí jednať tak, aby ju neztratila. Dnes žije prázdnym a konzumným životom celá stredná trieda, ktorá ekonomicky a politicky žiadnu moc nemá, iba malú osobnú zodpovednosť.

Čo je vlastníctvo a ako vzniká?
Podstatou bytia je vlastnenie; kto nič nemá, nie je ničím.
Konzumovanie je snáď najdôležitejšou formou vlastnenia v dnešných priemyselných spoločnostiach. Konzumovanie má dvojznačnú kvalitu: znižuje strach, pretože to, čo som zkonzumoval, mi nemôže byť dobraté, ale núti ma taktiež, by som zkonzumoval stále viac, lebo to čo som už zkonzumoval ma prestáva uspokojovať.
súkromné (privátne) vlastníctvo (z. lat. privare = "to deprive of" = pripraviť niekoho o niečo, zbaviť ukradnúť), pretože osoba alebo osoby, ktoré ho vlastnia, sú samy jeho pánom s plnou mocou zbaviť druhých práva na jeho užívanie. ,
V patriarchálnej spoločnosti môže byť i ten najúbohejší chudák z najnižšej triedy vlastníkom majetku - v jeho príbuzenstve sú to jeho žena, jeho deti, jeho zvieratá, na čím môže mať pocit absolútneho pána.
..matky sa považujú za majiteľky svojich detí, hlavne pokým sú malé..
priemerný občan vyspelých priemyselných štátov nachádza uspokojenie svojej túžby po zisku, udržiavaní a rozširovania majetku v rozšírení oblasti vlastníctva na priateľov, milencov (milenky), zdravie, cestovanie, umelecké predmety, Boha vlastné "ja".
Pocit vlastníctva sa prejavuje tiež v iných vzťahoch: napríklad k lekárom, dentistom, advokátom, šéfom, spolupracovníkom. Ľudia to vyjadrujú slovami: to je "môje" doktor, "môj" zubár....
Takisto idei a názory sa môžu stať majetkom, dokonca zvyky.

Aká je spoločnosť? / Kto vládne?
Priemyselný vek nedokázal uskutočniť svoje prísľuby a stále viac ľudí si uvedomuje, že:
-neobmedzené úspkojenie všetkých túžob nevedie k blahu, ani nie je cestou ku šťastiu alebo maximu rozkoše :
- Ekonomický rast sa obmedzil na bohaté národy a priepasť medzi národmi bohatými a chudobými sa stále prehlbuje :
-Sám tehnický pokrok spôsobil ekologické nebezpečie včítanie nebezpečia nukleárnej vojny, čo každé samo o sebe alebo dokopy môže ukončiť celú civilizáciu
Naše úsudky sú extrémne predpojaté, pretože žijeme v spoločnosti, ktorá sa zakladá na súkromnom vlastníctve, zisku a moci ako na pilieroch svojej existencie.
charakterová štruktúra priemerného jedinca a spoločensko-ekonomická štruktúra spoločnosti, ktorej je členom, sú na sebe vzájomne závislé.
"Sväte" v priemyslovom náboženstve boli práca, majetok, zisk, moc, práve preto, že podporovali individualizmus a slobodu. Premenou kresťanstva v náboženstvo prísne patriarchálne bolo možné vyjadriť priemyslové náboženstov stále ešte kresťanskou terminológiou. (ad protestantizmus)
V niektorých ohľadoch je to s hlasovaním pri politických voľbách oveľa horšie než s prieskumom verejnej mienky, pretože myslenie ohlupujú volebné techniky, ktoré človeka úplne uspávajú. (ad demokracia)
Bez informácií, bez zrelej úvahy a bez moci urobiť rozhodnutie účinným, je demokratická mienka tažko niečím viac ako potleskom pri športovom podujatí. (neinformovaní, polohypnotizovaní a bezmocní ľudia nemôžu vyjadriť žiadne skutočné rozhodunutia) (ad demokracia)
Akonáhle sa spoločnosť premení v obrí stroj, je fašizmus konieckoncov nevyhnuteľný, pretože
a) ľudia sa stávajú ovcami, strácajú možnosť kritického myslenia, pociťujú bezmocnosť, sú pasivný a nevyhnutne túžia po vodcovi, ktorý "vie", čo sa má robiť
b) "obrý stroj" môže spustiť každý, kto má k nemu prístup; stačí stisnúť tie správne gombíky... I človek s priemernou inteligenciou a schopnosťami môže bez námahy viesť štát, akonáhle sa raz dostal k moci. (ad fašizmus)
Každý väčší aparát musí byť nevyhnutne "byrokratickým", t.j. odcudzenou formou vlády.
Byrokratická metóda spočíva v tom, že a) sa zaobchádza s ľuďmi ako by boli veci, b) s vecami sa zaobchádza skôr podľa kvantity než podľa kvality, aby sa mohli počítať a kontrola bola ľahšia a lacnejšia. Byrokratické motódy sa riadia štatistickým i metódami..
Byrokrati sa boja osobnej zodpovednosti a hľadajú útočisko v predpisoch.
Eichmann bol extrémny prípad byrokrata. Neposielal státisíce Židov na smrť z nenávisti; on k nikomu necítil nenávisť, ani nikoho nemiloval Eichmann "konal svoju povinnost". ..Netvrdím, že všetci byrokrati sú Eichmanovia.. Ale keď byrokrat v nemocnici odmieta prijať ťažko chorého, pretože podľa predpisu má mať doporučenie od lekára, nekoná inak než Eichmann.

Ako zmeniť myslenie?
Mnohí politickí revolucionári veria, že sa najskôr musí radikálne zmeniť politická a ekonomická štruktúra a potom sa zmení ľudská myseľ, potom sa akosi automaticky vytvorí nový človek. Nevidia, že nová elita, ktorá je motivovaná rovnako ako stará, bude mať sklon obnovovať podmienky starej spoločnosti, v nových inštitúciách, ktoré vytvorila revolúcia.

Môže sa človek zmeniť?
Mnohí politickí revolucionári veria, že sa najskôr musí radikálne zmeniť politická a ekonomická štruktúra a potom sa zmení ľudská myseľ, potom sa akosi automaticky vytvorí nový človek. Nevidia, že nová elita, ktorá je motivovaná rovnako ako stará, bude mať sklon obnovovať podmienky starej spoločnosti, v nových inštitúciách, ktoré vytvorila revolúcia.
ľudský charakter sa môže zmeniť za týchto podmienok:
1. Trpíme a sme si toho vedomí
2. Poznali sme príčiny tohto zlého stavu
3. Poznali sme, že existujú spôsoby, ako ho odstrániť
4. Aby sme to mohli vykonať, musíme uznať, že si to bude vyžadovať žiť podľa určitých noriem a zmeniť súčastnú životnú prax

Čo je to svedomie?
Hriech je pocit viny za neposlušnosť. Pocitu viny možno byť zbavený odpustením, ktoré môže udeliť iba autorita. Podmienky pre takéto odpustenie sú: hriešnik svojich hriechov ľutuje, je potrestaný a prijatím trestu sa opäť podriadi.
V móde bytia, neautoritárskej štruktúre, je hriechom neprekonané odcudzenie a dá sa napraviť len plným rozvinutím rozumu a lásky, byť zajedno so svetom.

Čo je človek?
ľudský druh môže byť definovaný ako primát, ktorý sa vynoril v bode evolúcie, kedy inštinktívna determinácia dosiahla minima a vývoj mozku maxima

Kto som? / a kam idem
ja som = čo mám a čo konzumujem

Ako ukončiť vojnu (všetky vojny)?
Mier ako stav stálych harmonických vzťahov medzi národmi je možný len zmenou štruktúry MAŤ v štruktúru BYŤ. Predstava, že je možné budovať mier, zatiaľčo podnecujeme túžbu mať stoj čo stoj bohatstvo a zisk, je ilúziou, a to nebezpečnou, pretože pripravuje ľudí o rozpoznanie, že sú postavení pred jasnú alternatívu.
Boj medzi triedami, v podstate medzi vykorisťovateľmi a vykorisťovanými, existoval vždy v spoločnostiach, ktoré boli založené na princípe chtivosti. Triedny boj neexistoval tam, kde nebola potreba alebo možnosť vykorisťovania.

Čo je šport?
pomyslime na šialený nacionalizmus, s akým ľudia sledujú súčastné olympijské hry, ktorý domnelo slúži veci mieru. Skutočne popularita olympijských hier je už sama o sebe symbolickým výrazom západného pohanstva.

Čo čítať?
Názov knihy je vlastne totožný s dvoma titulmi skorších die, ktoré napísali Gabriel Marcel: Být a mít a Balthasar Staehelin: Mít a být. Všetky tri knihy sú napísané v duchu humanizmu, ale metodický prístup k téme je veľmi odlišný. Marcel píše z teologického a filozofického stanoviska; Staehelinova kniha je kontštruktívnou diskusiou o materializme v modernej vede; moja práca podáva empiricko psychologickú a sociálnu analýzu dvoch spôsobou existencie.

Robiť si to?
Sexuálna túžba je jedným z výrazou nezávislosti a v živote je vyjadrená veľmi skoro (masturbácia). Jej odsúdenie slúži k lámaniu vôle dieťaťa, vzbudzuje v ňom pocit viny a činí ho tak viac podrobeným. Impulz k prelomeniu sexuálnych tabu je v podstate do značej miery pokusom o vzdor, mieriaci k obnoveniu vlastnej slobody.

Ako (ne)sexovať?
"Po koitu je živočích smutný" ("Post koitum animal triste est" ) vyjadruje ten istý jav s ohľadom na sex bez lásky, ktorý je "vrcholom pôžitku", intenzívne vzrušenie, ktoré nevyhnutne konči sklamaním. Radosť zo sexu prežívame iba vtedy, ak je intimita telesná súčastne intimitou lásky.

Ako filozofovať?
Čomu sa (na školách) neučí, je to, čo presahuje toto škrečkovanie znalostí. Neučia sa klásť otázky filozofom, diskutovať s nimi, neučia sa rozlišovať medzi tým, čo priniesli nového, a tými myšlienkami, ktoré sú poplatné "common sense" ich doby; neučia sa počúvať tak, aby boli schopní rozlíšiť, kedy z autorou hovorí iba ich rozum a kedy spolu hovoria rozum i srdce; neučia sa odhaľovať.. kedy autori len niečo predstierajú..

Prečo ne/študovať filozofiu?
Škola sa snaží každému študentovi poskytnúť určité množnstvo "kultúrnych hodnôt" a na konci školskej dochádzky mu ako vlastníkovi osvedčí aspoň minimum tohto množstva. vedie študentov tak, aby vedeli reprodukovať hlavné myšlienky autorov. Tak "poznajú" Platona, Aristotela, Descarta...
Čomu sa (na školách) neučí, je to, čo presahuje toto škrečkovanie znalostí. Neučia sa klásť otázky filozofom, diskutovať s nimi, neučia sa rozlišovať medzi tým, čo priniesli nového, a tými myšlienkami, ktoré sú poplatné "common sense" ich doby; neučia sa počúvať tak, aby boli schopní rozlíšiť, kedy z autorou hovorí iba ich rozum a kedy spolu hovoria rozum i srdce; neučia sa odhaľovať.. kedy autori len niečo predstierajú..
Bez mapy svojeho prírodného a sociálneho sveta - obrazu sveta a svojho miesta v ňom - ktorý je štruktúrovvaný a má vnútornú súvislosť, by bol človek zmätený a neschopný konať cieľavedome a dôsledne, nenašiel by pevný bod, ktorý mu umožňuje usporiadať všetky dojmy... avšak obraz sveta ako vodítko činnosti nie je dostatočný : potrebujeme tiež cieľ, ktorý nám povie, kam ísť.
Nová prírodoveda umožnila uskutočniť technické utópie, napr. lietanie. Ľudské utópie o príchode mesiášskej doby - v ktorej by zjednotené nové ľudstvo žilo v solidarite a mieri a bolo oslobodené od ekonomického predurčenia, vojen a triednych bojov - sa môže stať skutočnosťou, ak vynaložíme rovnaké množstvo energie, inteligencie a nadšenia, ako sme vynaložili na realizáciu technických utópií.
tentokrát nie je cieľom ovládanie prírody, ale ovládanie techniky a iracionálnych síl a inštitúcií, ktoré ohrozujú prežitie západnej spoločnosti a snáď i celého ľudstva

Ako žiť?
Podstatným znakom módu bytia je aktivita, nie však v zmysle povrchnej zaneprázdnenosti, ale aktivita vnútorná, tvorivé používanie vlastných ľudských síl..
Moderný význam aktivity nerozlišuje medzi ativitou a obyčajnou zaneprázdnenosťou. Medzi nimi je však základný rozdiel,ktorý sa dá vyjadriť termínmy aktivity "odcudzenej" a "neodcudzenej".
V odcudzenej aktivite ja skutočne nekonám: som činný pod tlakom vonkajších a vnútorných sil. Bol som odlúčený od výsledkov svojej aktivity.
V neodcudzenej aktivite prežívame seba samého ako subjekt svojej aktivity. Neodcudzená aktivita je proces, v ktorom niečo prebúdzam do života, niečo vytváram a k tomu, čo som vytvoril, si zachovávam vzťah.
Že Aristoteles nezdieľal naše súčastné pojmy aktivity a pasivity, je celkom jasné, keď uvážime, čo je preňho najvyššou formou praxe, t.j. aktivity - ktorú stavia dokonca i nad aktivitu politickú - kontemplativný život, rozjímanie, hľadanie pravdy. Myšlienka, že kontemplácia je formou nečinnosti, by bola preňho nepirjateľná.
Čo dávame, nestrácame, naopak na čom lipneme, sa stráca.
V móde bytia existuje iba tu a teraz (hin et nunc). Modus mať existuje len v čase: minulosti, prítomnosti a budúcnosti.
istotu, pocit identity a dôveru by mal človek zakladať na viere vo vlastné ja, kto som, na potrebe vzťahu, záujmu, lásky, solidarity s okolitým svetom, a nie na žiadostivosti mať, vlastniť, ovládať svet a tým sa stávať otrokom vlastného majetku.
radosť by mal človek čerpať z dávania a zdieľania a nie z hrabivosti a vykorisťovaní iných
človek by sa mal cítiť zajedno so všetkým živým a vzdať sa preto cieľa dobývať prírodu, podmaňovať si ju, vykorisťovať, rabovať a ničiť ju, ale snažiť sa ju skôr chápať a spolupracovať s ňou.

Kapitalizmus či socializmus?
Celá Marxova kritika kapitalizmu a jeho vízia socializmu vychádzala z poňatia, že vlastná ľuská aktivita je ochromovaná kapitalistickým systémom a že je nutné vrátiť človeku jeho ľudskosť tým, že obnovíme jeho tvorivú činnosť vo všetkých oblastiach života. (ad Karol Marx)

Aká by mala byť spolocnosť? / Kto by mal vládnuť?
produkcia musí slúžiť potrebám ľudí a nie požiadavkám ekonomického systému
Ak sa má človek oslobodiť a ak priemysel nemá naďalej uržovať patologickú konzumáciu, je radikálna zmena ekonomického systému nutná .. Prvým a rozhodujúcim krokom k tomuto cieľu je zameranie výroby v záujme zdravej spotreby.
Kto má určiť, ktoré potreby sú zdravé a ktoré patologické? Jednou vecou si môžeme byť istý: nútiť občana, aby konzumoval to, o čom rozhodne štát, že je najlepšie - i keby to najlepšie bolo - neprichádza v úvahu. (ľudia by konzumovali ešte viac)
Kto má určiť, ktoré potreby sú zdravé a ktoré patologické? Štát by mal stanoviť normy zdravej spotreby v protiklade k spotrebe patologickej a indiferentnej.... rozhodnutie expertov by nebolo záväzné, ale služilo by ako vodítko, predkladané občanom k diskusii.
Účinným prostredkom, ako môžu občania poukázať svoju spotrebiteľskú moc, je vytváranie bojových spotrebiteľských hnutí s použitím hrozieb spotrebiteľskými stávkami ako zbrane.
bolo by žiadúce, aby sa vytvorilo státisice sebe blízkych skupín, ktoré by sa utvárali ako stále poradné a rozhodovacie spoločenstvá (každé asi o 500 členoch) so zreteľom k základným problémom v oblastiach ekonomiky, zahraničnej politiky, zdravotníctva a výchovy.. Tieto skupiny by dodávali informácie, na ktorých podklade by prebehla diskusia a hlasovanie o jej závere (vzhľadom k technnolgickým prostriedkom by sa dalo uskutočniť počas jedného dňa)
Zistiť názory obyvateľstva sa dá aj prieskumom verejnej mienky.
Verejná mienka, to sú úsudky, nepodložené dostatočnými informáciami, kritickym uvažovaním a diskusiou, ktoré napadnú človeka v danú chvíľu , nevypovedajú nič o utajených sklonoch a sú nezáväzné.
Aktívna účasť na politickom živote vyžaduje maximálne decentralizáciu, predovšetkým priemyslu a politiky.
Aktívna účasť na politickom živote vyžaduje nahradiť byrokratickú správu humanistickou.
V priemyselnej a politickej reklame musia byť zakázané všetky metódy "vymývania mozgov". Tieto metódy sú nebezpečné nielen preto, že nás nabádajú kupovať veci, ktoré ani nepotrebujeme, ani nechceme ale pretože nás zavádzajú k voľbe politických predstaviteľov, ktorých by sme ani nepotrebovali ani nechceli, keby sme sa riadili len svojím myslením.
Priepasť medzi bohatými a chudobnými národmi musí byť preklenutá... inak preniknú do pevnosti belochov epidémie, alebo hladomor doženie obyvateľstvo chudobných národov na cestu terorizmu..
Mnoho zla v dnešných kapitalistických a komunistických spoločnostiach by sa malo odstrániť zavedením zaručeného minimálneho príjmu. (lebo všetci ľudia majú právo nehladovať a nebyť bezdomovci)
Zavedením minimálneho príjmu by sa sloboda značne rozšírili; nikto kto je ekonomicky závislý na druhom (napr. na rodičovi, manželovi, šéfovi) by už nebol nútený podriaďovať sa vydieraniu zo strachu, že bude mať hlad.
väčšina občanov sa stále menej zaujíma o stranícku lojalitu a stranícke hesla. Ľudia túžia po osobnostiach, ktoré sú múdre, s vlastným presvedčením a odvahou podľa tohoto presvedčenia jednať.
Neskorá stredoveká kultúra rozkvitala, pretože ľudia išli za víziou "Obce božej". Moderná spoločnoť rozkvitala, pretože ľudí posiľovala vízia rastu "Pozemskej obce pokroku"... syntézou duchovného jadra neskorého stredovékého sveta a rozvoja racionálneho myslenia a vedy z dôb renesancie je "Obec bytia" (ad renesančná filozofia, renesančná filozofia)

Čo sú to hodnoty?
"autorita" je pojem veľmi široký a má dva úplne odlišné významy: môže byť "racionálna" a "neracionálna". Racionálna autorita sa opiera o schopnosť a človeku ktorý sa jej podriadi, pomáha k rastu. Iracionálna autorita sa opiera o silu a slúži k vykorisťovaniu tých, ktorí su jej podriadení.

Je majetok dobrý alebo zlý?
luxus je rovnaká neresť ako chudoba a naším cieľom by malo byť: "viac byť", a nie "viac mať"
túžba mať súkromné vlastníctvo vytvára túžbu po olupovaní druhých - zjavné alebo tajné. Šťastie jedinca vlastníckeho typu leží v jeho nadradenosti nad druhými, v jeho moci a koniec koncov v jeho schoposti dobývať, lúpiť, zabíjať.
Pretože môžem stratiť to, čo mám, musím byť neustále usúžený, že stratím čo mám....stávam sa defenzívnym, tvrdým, podozrievavým, osamelým, hnaným potrebou mať viac, aby som bol lepšie zaistený.
Súkromné vlastníctvo nás urobilo tak hlúpimy a jednostrannými, že nejaký predmet je náš, až keď ho máme, vtedy, keď pre nás existuje ako kapitál, alebo keď ho bezprostredne držíme, jeme, pijeme, nosíme na svojom tele, obývame, krátko používame... Miesto všetkých fyzických a duchovných zmyslov nastúpilo jednoduché odcudzenie všetkých týchto zmyslov - zmysel mať.

Čo je to slasť?
pôžitok = pasívny afekt v protiklade k afektu aktívnemu, dobrému naladeniu, radosti
Pôžitky a prudké vzrušenia zanechávajú pocit smútku po takzvanom vrchole, ktorý sa dosiahol, lebo rozkoš bola prežitá,,.ale vlastných síl nepribudlo. Človek sa pokusil prelomiť nudu netvorivej činnosti a na okami k tomu sústredil všetku svoju energiu -- mimo rozum a lásku.

Čo treba človeku vedieť, aby bol šťastný?
Úzkosť a neistota, ktoré sú vyvolávané nebezpečenstvom straty, v existenčnom spôsobe bytia neexistujú. Ak som to, kto som a nie to, čo mám, nikto ma nemôže o niečo pripraviť, alebo ohroziť moju istotu a môj pocit identity.

Čo je šťastie?
Otrok môže mať zmyslové pôžitky ako človek. Ale eudamonia, "blaženosť" nespočíva v pôžitkoch, ale v aktivitách, ktoré sú v súlade s cnoštou.
Podľa Spinozu aktivita, rozum, sloboda, blaženosť, radosť, sebazdokonaľovanie spolu súvisia rovnako tak - ako pasivita, iracionalita, väzenie, poddanstvo, smútok, bezmocnosť, súvisia so všetkým, čo pôsobí proti nárokom prirodzenosti. (ad Benedictus de Spinoza)
Pre moderného západného človeka skutočne nie je ľahké prežiť radosť bez toho aby niečo mal.
V móde bytia sa môže viac než jedna osoba - v skutočnosti milióny ľudí - podieľať o radosť z toho istého predmetu, pretože nikto nepotrebuje -- či nechce ho "mať" ako podmienku pre svoju radosť z neho.
Pôžitky a prudké vzrušenia zanechávajú pocit smútku po takzvanom vrchole, ktorý sa dosiahol, lebo rozkoš bola prežitá,,.ale vlastných síl nepribudlo. Človek sa pokusil prelomiť nudu netvorivej činnosti a na okami k tomu sústredil všetku svoju energiu -- mimo rozum a lásku.

Čo je spravodlivosť?
..tí, čo žiadajú spravodlivosť v zmysle uplne rovného rozdeľovania všetkých statkov, prezradzujú, že ich orientácia na vlastnenie stále trvá, ale je popieraná posadnutosťou po úplnej rovnosti. Za celou záležitosťou je zreteľná skutočná motivácia : závisť
Dôležité je , aby bol odstránený prepych i chudoba; rovnosť nesmie znamenať kvantitatívnu rovnosť každého sústa materiálnych statkov...

Je ego dobré alebo zlé?
Že som egoista sa netýka len mojeho chovania, ale aj charakteru. To znamená, že všetko chcem pre seba.; že mi pôsosbí potešenie vlastniťa nie sa deliť; že sa musím stávať stále hrabivejším, pretože mojím cieľom je vlastnenie. Som tým viac, čím viac mám; teda musím chovať nepriateľské city voči druhým; k svojim zákazníkom, ktorých chcem podvádzať, ku svojím konkurentom, ktorých chcem zničiť, k svojim robotníkom, ktorých chcem vykorisťovať. Nemôžem byť nikdy spokojný, preto6e moje priania nikdy nekončia; musím závidieť tým čo majú viac a báť sa tých čo majú menej. Všetky tieto pocity musím potlačovať, aby som sa javi sebe (a ostatným rovnako ako sebe) usmievavým, racionálnym, poctivým, láskavým človekom...
nachádzame nemálo ľudí, hlavne mladších, ktorí nemôžu vystáť prepych a sebectvo, ktoré ich obklopuje v ich blahobytných rodinách. Celkom proti očakávaniu svojich rodičov, ktorí si myslia, že ich deti "majú všetko, čo si prajú", rebelujú proti smrtiacej izolovanosti svojich životov.

Sú ľudia dobrí alebo zlí?
..ľudia sú v podstate leniví, od prírody pasívni a nechcú pracovať alebo niečo robiť, keď k tomu nie sú dohnaní materiálnými pohnútkami... hladom... či strachom pred trestom.
Členom mnohých rozličných spoločenstiev, ako minulých, tak prítomných, by pojem vrodeného ľudského sebectva a lenivosti pripadal rovnako podivínsky, ako jeho opak znie nám.
Smutnou známkou našej civilizácie však je, že vojna a utrpenie môžu mobilizovať ľudskú ochotu k obeti skôr než doba mierová a mierové časy zrejme väčšinou podporujú sebectvo.
Potreba dávať, zdieľať, vedome prinášať obete pre druhých sa ešte dá nájsť u príslušníkov určitých profesií, ako sú ošetrovateľky, lekári, mnísi, mníšky.
nachádzame nemálo ľudí, hlavne mladších, ktorí nemôžu vystáť prepych a sebectvo, ktoré ich obklopuje v ich blahobytných rodinách. Celkom proti očakávaniu svojich rodičov, ktorí si myslia, že ich deti "majú všetko, čo si prajú", rebelujú proti smrtiacej izolovanosti svojich životov.

Čo je láska?
Láska je produktívna činnosť. Zahrňuje v sebe starať sa o niekoho (alebo o niečo), poznávať, reagovať, potvrdzovať, radovať sa: či už ide o človeka, strom, obraz, myšlienku. Znamená to prebúdzať k životu, obohacovať ho.. Je to proces sebaobnovovania a sebaprehlbovania.

Ako vzniká nenávisť?
Pretože môžem stratiť to, čo mám, musím byť neustále usúžený, že stratím čo mám....stávam sa defenzívnym, tvrdým, podozrievavým, osamelým, hnaným potrebou mať viac, aby som bol lepšie zaistený.

Čo je hriech?
Radosť je cnosť, sklúčenosť je hriech.
Hriech je pocit viny za neposlušnosť. Pocitu viny možno byť zbavený odpustením, ktoré môže udeliť iba autorita. Podmienky pre takéto odpustenie sú: hriešnik svojich hriechov ľutuje, je potrestaný a prijatím trestu sa opäť podriadi.
(Prométeus) Navzdorý najkrutejšiemu trestu, ktorým ho Zeus postihne, sa nepodriadi a necíti sa vinný. Poznal, že uniesť oheň bohom a dať ho ľudstvu bolo skutkom zľutovania. Ako mnohí iní mulujúci hrdinovia (mučeníci) ľudského rodu zpretrhal rovnosť medzi neposlušnosťou a hriechom.
Pokiaľ bol stôl prestretý iba pre menšinu, vätšina musela slúžiť cieľom menšiny a uspokojiť sa s tým čo zostalo. Bolo nutné pestovať názor, že neposlušnosť je hriech. Pestovali to tak obidve inštitúcie - štát aj cirkev - a spolupracovali, pretože chránili svoje vlastné hierarchie.
Hriech v konvenčnom teologickom i svetskom zmysle je pojem súvisiaci s autoritárskou štruktúrou a táto štruktúra spočíva na existenčnom spôsobe vlastnenia.
V móde bytia, neautoritárskej štruktúre, je hriechom neprekonané odcudzenie a dá sa napraviť len plným rozvinutím rozumu a lásky, byť zajedno so svetom.

Čo je to utrpenie?
Jednotlivci typu MAŤ pociťujú z nových myšlienok alebo námetov týkajúcich sa nejakého predmetu skôr znepokojenie, pretože nové zpochybňuje zafixovanú sumu informácií, ktorú majú.... všetko iné, čo rastie a mení a nie je preto konrolovateľné sa pôsobí údesne.

Čo je sloboda?
Ľudská sloboda je obemedzená v takej miere, akou sme viazaný s vlastnením, so svojím konaním a konečne so svojím vlastným ja.
sloboda neznamená laissez-faire (nechajte každého robiť, čo chce) ani despotizmu. Ľudské bytie má špecifickú štruktúru - ako každý iný druh - a môže sa vyvíjať len v rámci svojej štruktúry. Sloboda neznamená slobodu od všetkých riadiacich zásad. Znamená slobodu rásť, vyvýjať sa v súlade so zákonmi štruktúry ľudskej existencie.
Ríša slobody sa začína v skutočnosti až tam, kde sa prestáva pracovať pod talkom núdze a vonkajšej účelnosti..

Prečo sú vojny?
Druhá psychologická premisa priemyslového veku, že praktikovanie individuálneho egoizmu vedie k harmonii a mieru, v prospech všeobecného blaha, je z teoretického hľadiska mylná. (ad kapitalizmus)
Chamtivosť a mier sa navzájom vylučujú.
vypuknutie I. svetovej vojny vyvolalo takú nanajvýš drastickú túžbu po jednote, že sa ľudia zo dňa na deň vzdávali svojich celoživotných presvedčení ako pacifizmu, antimilitarizmu, socializmu, vedci odhadzovali svoje celoživotné presadzovanie objektivity, kritického myslenia a nestrannosti, aby sa spojili v tomto veľkom MY.
ľudia sa viac boja stať vyvrheľmi než zomrieť
Pretože sebavyššia výroba nemôže nikdy držať krok s neobmedzenými požiadavkami, dochádza nutne k nezmieriteľnej konkurencii medzi jednotlivcami v boji o väčší podieľ.
Pokiaľ sú národy zložené z ľudí, u ktorých prevažuje motivácia nadmernej ziskuchtivosti a chtivosti, povedú nevyhnutne vojny.
Boj medzi triedami, v podstate medzi vykorisťovateľmi a vykorisťovanými, existoval vždy v spoločnostiach, ktoré boli založené na princípe chtivosti. Triedny boj neexistoval tam, kde nebola potreba alebo možnosť vykorisťovania.

Čo je to existujúce? Čo je to existovať?

Podstatou bytia je vlastnenie; kto nič nemá, nie je ničím.

Ako sa učiť?
Študenti so vzťahom ku svetu typu BYŤ neprichádzajú na prednášky, dokonca ani na prvé, ako tabula rasa. Premýšľajú už dopredu o problémoch, o ktorých budú prednášky pojednávať, a vo svojej mysli už dospeli k určitým, vlastným otázkam a problémom danej témy. Sú ním zaujatý a zaujíma ich....

Čo je náboženstvo?
"náboženstvo" v šíršom zmysle sa týka skupiny, ktorá zdieľa systém myšlienok a jednania a ponúka jednotlivcovi rámec orientácie a objekt oddanosti. V tomto širokom zmysle slova nemôžeme kultúru minulú, prítomnú a zdá sa že ani budúcu brať ako nenábožensku.
Bez mapy svojeho prírodného a sociálneho sveta - obrazu sveta a svojho miesta v ňom - ktorý je štruktúrovvaný a má vnútornú súvislosť, by bol človek zmätený a neschopný konať cieľavedome a dôsledne, nenašiel by pevný bod, ktorý mu umožňuje usporiadať všetky dojmy... avšak obraz sveta ako vodítko činnosti nie je dostatočný : potrebujeme tiež cieľ, ktorý nám povie, kam ísť.

Ovládame my techniku, alebo technika ovláda nás?
Prostredníctvom stroja sa čas stal naším vládcom. (Stroj musí byť využitý maximálne; preto stroj vnucuje svoj rytmus robotníkovi)

Čo je to technika?
Technika nás robí všemocnými.

Čo je to morálka?
základom etiky je úcta k životu

Čo je to filozofia?
Veľky majstri života však urobili alternatívu medzi MAŤ a BYŤ východiskom svojich vlastných systémov. (s preferovaním BYŤ a zatracovaním MAŤ)
Bez mapy svojeho prírodného a sociálneho sveta - obrazu sveta a svojho miesta v ňom - ktorý je štruktúrovvaný a má vnútornú súvislosť, by bol človek zmätený a neschopný konať cieľavedome a dôsledne, nenašiel by pevný bod, ktorý mu umožňuje usporiadať všetky dojmy... avšak obraz sveta ako vodítko činnosti nie je dostatočný : potrebujeme tiež cieľ, ktorý nám povie, kam ísť.

Nie je všetko poznanie iba viera?
Môžeme žiť bez viery? Nemusí snáď kojenec "veriť v materský prs"? Nemusíme mať vieru v svojich blížnych a v tých, ktorých milujeme, a v seba samých? Môžeme žiť bez viery v platnosť noriem pre náš život? Skutočne bez viery sa stávame sterilnými, beznadejnými, úzkostnými až do hĺbky duše.

Aké sú druhy poznania?
Optimum vedenia v móde bytia je vedieť viac do hĺbky. V móde mať je mať viac znalostí.

Náboženstvo áno či nie?
Viera v móde "mať" je vlastnenie nejakého tvrdenia, pre ktoré chýba racionálny dôkaz. Pozostáva z formulácií vytvorených inými ľuďmi,..Zbavuje človeka ťažkej úlohy myslieť samostatne a rozhodovať sa ... viera vo vlastníckom móde dáva istotu... A kto by si neprial mať takúto istotu, keď ho to nestojí nič viac, než vzdaťsa vlastnej nezávislosti.
Človek potrebuje pocit jednoty s inými ľuďmi rôznymi spôsobmi : v symbiotickej väzbe na matku, na idol, na kmeň, na národ, na triedu, na náboženstvo, na bratstvo, na zamestnávateľskú organizáciu.
Otázka nie je: "náboženstvo áno či nie ?" ale "aký druh náboženstva ?" - taký čo podporuje rozvoj človeka a jeho špecificky ľudských síl, alebo ten, čo ochromuje ľudský rast?

Čo je omyl/Ako sa môžme mýliť?
názory zdravého rozumu normálneho, t.j. spoločensky prispôsobeného občana sa považujú za racionálne a nevyžadujúce si hlbšej analýzy. Ale to nie je pravda. Naše vedomie, motivácia, myšlienky, názory sú zmesou falošných informácií, predsudkov, iracionálnych vášní, racionalizácií, zaujatí, v ktorých plávajú dokolečka drobky pradvdy a opätovne nás uisťujú, avšak mylne, že celá tá zmes je reálna a pravdivá.
Ak tvrdíme, že pravda je potlačovaná, potom vychádzame z predpokladu, že pravdu poznáme a že poznanie potlačujeme - inými slovami: že existuje akési "nevedomé poznanie". ..Poznáme, keď stretneme nejakého nebezpečného človeka, alebo niekoho, komu môžeme plne dôverovať; vieme kedy sme klamaní, využitkovaní, vydieraní, považovaní za hlupákov, podvádzaní, kedy sami seba zapredávame a klameme si do vrecka....my však to poznanie okamžite potlačíme, pretože keby bolo vedomé, urobilo by náš život neľahkým a ako sami seba presvedčujeme "nebezpečným"

Čo je poznanie?
Poznanie (založené na bytí) začína rozpadom ilúzií, dezilúziou. Vedieť znamená prenikať zdaním postupne k samým koreňom. Vedieť znamená "vidieť" skutočnosť v jej "nahote". Poznanie neznamená mať pravdu, znamená prenikať pod povrch...

Čo je to pravda?
Ak tvrdíme, že pravda je potlačovaná, potom vychádzame z predpokladu, že pravdu poznáme a že poznanie potlačujeme - inými slovami: že existuje akési "nevedomé poznanie". ..Poznáme, keď stretneme nejakého nebezpečného človeka, alebo niekoho, komu môžeme plne dôverovať; vieme kedy sme klamaní, využitkovaní, vydieraní, považovaní za hlupákov, podvádzaní, kedy sami seba zapredávame a klameme si do vrecka....my však to poznanie okamžite potlačíme, pretože keby bolo vedomé, urobilo by náš život neľahkým a ako sami seba presvedčujeme "nebezpečným"

Späť na zoznam kníh