Ako vzniká nesloboda? Je majetok dobrý alebo zlý?

Odpoveď a závery vyplývajúce z danej odpovede:

Jean Jacques Rousseau : Divochom by sme len ťažko vysvetľovali, čo je to poddanstvo a zvrchovanosť. Človek si môže ľahko prisvojiť ovocie, čo natrhal jeho druh, zverinu, ktorú sám neskolil, i jaskyňu, čo inému poskytovala útočisko, no ako by sa mu podarilo prinútiť ho k poslušnosti? Aké putá závislosti by mohli zväzovať ľudí bez akéhokoľvek majetku? Keby ma niekto vyhnal zo stromu, môžem sa vyškriabať na druhý; keby ma ktosi otravoval na jednom mieste, čo mi bráni presunúť sa inam?	----	Jean Jacques Rousseau : Každý si nepochybne uvedomuje, že poddanské putá sa vytvorili na základe vzájomnej závislostí ľudí a vzájomných potrieb, čo ich zväzujú, že si nemožno podrobiť človeka, kým ho vopred nevženieme do pozície, v ktorej sa nezaobíde bez druhého; taká situácia sa nevyskytuje v prirodzenom stave..	----
----
Jean Jacques Rousseau : Divochom by sme len ťažko vysvetľovali, čo je to poddanstvo a zvrchovanosť. Človek si môže ľahko prisvojiť ovocie, čo natrhal jeho druh, zverinu, ktorú sám neskolil, i jaskyňu, čo inému poskytovala útočisko, no ako by sa mu podarilo prinútiť ho k poslušnosti? Aké putá závislosti by mohli zväzovať ľudí bez akéhokoľvek majetku? Keby ma niekto vyhnal zo stromu, môžem sa vyškriabať na druhý; keby ma ktosi otravoval na jednom mieste, čo mi bráni presunúť sa inam?	----	Jean Jacques Rousseau : Ľudia žijúci na morských pobrežiach a brehoch riek vynašli udice, stali sa rybármi a živili sa rybami. Obyvatelia lesov si vyrábali luky a šípy, stali sa lovcami a bojovníkmi....Z daného rozvoja vyplynuli nové poznatky, ktoré prispeli k vedomiu človečenskej zvrchovanosti nad ostanými živočíchmi. Nastavoval im pasce, prechádzal cez rozum tisícorakými spôsobmi...	----	Jean Jacques Rousseau : V novom stave sa život zjednodušil a zospoločenštil, vyznačoval sa úzko vymedzenými potrebami, ktoré ľudia dosahovali pomocou nástrojou, ktoré vynašli... a nevedomky na seba vzali prvé bremeno z ktorého vytryskol prvý prameň zla, čím zaťažili vlastné potomstvo, lebo vinou pohodlia im začalo ochabovať telo i duch, zvyk ich obral o všetok pôvab a zaroveň posunul hranicu nevyhnutných potrieb, radosť z nadobudnutých vecí nevyvažovala krutosť ich straty, cítili sa nešťastní, keď o svoje pohodlie prišli, ale nie šťastnejší, keď ho dosiahli.
----
Jean Jacques Rousseau : Divochom by sme len ťažko vysvetľovali, čo je to poddanstvo a zvrchovanosť. Človek si môže ľahko prisvojiť ovocie, čo natrhal jeho druh, zverinu, ktorú sám neskolil, i jaskyňu, čo inému poskytovala útočisko, no ako by sa mu podarilo prinútiť ho k poslušnosti? Aké putá závislosti by mohli zväzovať ľudí bez akéhokoľvek majetku? Keby ma niekto vyhnal zo stromu, môžem sa vyškriabať na druhý; keby ma ktosi otravoval na jednom mieste, čo mi bráni presunúť sa inam?	----	Jean Jacques Rousseau : Človek sa rodí slobodný, ale všade je v okovách.	----	Niekto : Jean Jacques Rousseau teda nie je proti súkromnému vlastníctvu, ako by to mohla naznačovať zmienená pasáž z úvodu druhej knihy Rozpravy o pôvode a príčinách nerovnosti medzi ľuďmi. Podobne ako Aristotelovi mu ide skôr o obmedzenie extrémov veľkého a žiadneho vlastníctva a predovšetkým dôsledkov na spoločnosť a jej integritu, ktoré vyplývajú z prílišného bohatstva jedných a z hlbokej biedy druhých, pretože prílišné bohatstvo na jednej strane a prílišná chudoba na druhej naruľujú vzájomnosť občanov.
----

Zdroj:Jean Jacques Rousseau : O pôvode a príčinách nerovnosti medzi ľuďmi , s.68