Povedali o inych. (a teda tak trochu aj filozofia dejin filozofie)

odpoveď:

Niekto :	Jean Jacques Rousseau teda nie je proti súkromnému vlastníctvu, ako by to mohla naznačovať zmienená pasáž z úvodu druhej knihy Rozpravy o pôvode a príčinách nerovnosti medzi ľuďmi. Podobne ako Aristotelovi mu ide skôr o obmedzenie extrémov veľkého a žiadneho vlastníctva a predovšetkým dôsledkov na spoločnosť a jej integritu, ktoré vyplývajú z prílišného bohatstva jedných a z hlbokej biedy druhých, pretože prílišné bohatstvo na jednej strane a prílišná chudoba na druhej naruľujú vzájomnosť občanov.
O

Odpoveď a jej predpoklady ( argumenty pre a proti nej ):

Niekto	Jean Jacques Rousseau teda nie je proti súkromnému vlastníctvu, ako by to mohla naznačovať zmienená pasáž z úvodu druhej knihy Rozpravy o pôvode a príčinách nerovnosti medzi ľuďmi. Podobne ako Aristotelovi mu ide skôr o obmedzenie extrémov veľkého a žiadneho vlastníctva a predovšetkým dôsledkov na spoločnosť a jej integritu, ktoré vyplývajú z prílišného bohatstva jedných a z hlbokej biedy druhých, pretože prílišné bohatstvo na jednej strane a prílišná chudoba na druhej naruľujú vzájomnosť občanov.
O
	Jean Jacques Rousseau : Človek sa rodí slobodný, ale všade je v okovách.	Jean Jacques Rousseau : Jedným z najdoležitejších úloh vlády je teda predchádzať krajnostiam v majetkovej nerovnosti, nie však odňatím bohatstva jeho majiteľom, ale tým, že všetkým odoberie prostriedky na jeho hromadenie, nie stavaním chudobincov pre nemajetných občanov, ale tým, že zaistí, aby sa stali skutočnými občanmi.
O
	Niekto : Podstatou človeka je sloboda.	Jean Jacques Rousseau : Zákony sa prejavujú všetkou silou len tam, kde niet krajnosti, sú rovnako bezmocné proti pokladom boháča ako proti biede chudáka. Prvý ich obchádza, druhý im uniká.

Zdroj:Človek, sloboda, vlastníctvo s.63

Okomentuj: