Sme slobodní?    Pracovať či nepracovať?    sloboda   


Odpoveď a závery vyplývajúce z danej odpovede:

Jean Jacques Rousseau : Človek sa rodí slobodný, ale všade je v okovách.
 ----
Niekto : Jean Jacques Rousseau teda nie je proti súkromnému vlastníctvu, ako by to mohla naznačovať zmienená pasáž z úvodu druhej knihy Rozpravy o pôvode a príčinách nerovnosti medzi ľuďmi. Podobne ako Aristotelovi mu ide skôr o obmedzenie extrémov veľkého a žiadneho vlastníctva a predovšetkým dôsledkov na spoločnosť a jej integritu, ktoré vyplývajú z prílišného bohatstva jedných a z hlbokej biedy druhých, pretože prílišné bohatstvo na jednej strane a prílišná chudoba na druhej naruľujú vzájomnosť občanov.
 ----
----

Odpoveď a jej predpoklady ( argumenty pre a proti nej ):

Jean Jacques Rousseau     
Človek sa rodí slobodný, ale všade je v okovách.
O
Niekto : Podstatou človeka je sloboda.
Jean Jacques Rousseau : A rovnaký osud stíha i človeka; len čo vstúpi do spoločnosti, len čo vstúpi do spoločnosti, stáva sa otrokom, zoslabne, stratí odvahu a začne sa plaziť; slabošský a nepokojný spôsob života ho postupne oberá o sily a odhodlanosť.
Jean Jacques Rousseau : Divochom by sme len ťažko vysvetľovali, čo je to poddanstvo a zvrchovanosť. Človek si môže ľahko prisvojiť ovocie, čo natrhal jeho druh, zverinu, ktorú sám neskolil, i jaskyňu, čo inému poskytovala útočisko, no ako by sa mu podarilo prinútiť ho k poslušnosti? Aké putá závislosti by mohli zväzovať ľudí bez akéhokoľvek majetku? Keby ma niekto vyhnal zo stromu, môžem sa vyškriabať na druhý; keby ma ktosi otravoval na jednom mieste, čo mi bráni presunúť sa inam?
Jean Jacques Rousseau : Postupne sa však dedičstvo rozširovalo o čoraz rozsiahlejšie pozemky a vyšší počet dobytka, kým sa všetka pôda krížom-krážom nerozparcelovala, takže jeden mohol zväčšíť svoje vlastníctvo iba na úkor druhého, spravidla v tesnom susedstve, ostatní, čo si zo slabosti alebo nedbanlivosti nedokázali nahonobiť nijaký majetok, stali sa bedármi, ale nič nestratili, hoci vôkol nich sa všetko zmenilo...
O
Giovani Pico della Mirandola : Na konci stvorenia uz (Boh) bol rozdal vsetky vlastnosti, takze na cloveka nezostalo nic, co by mu bolo vlastne. Preto cloveku povedal - Nebrania ti ziadne neprekonatelne obmedzenia, al z vlastnej vole si sam urcis svoju prirodzenost./existencionalizmus?/ Urobil som ta svtredom sveta, aby si sa odtial rozhliadal, co vsetko na svete je. Mas volnost zubozit sa a padnut do nizsieho sveta dobytka. Prave tak mas volnst pozdvihnut sa rozhodnutim vlastneho ducha do vyssieho sveta bozstva.
Jean Jacques Rousseau : Kôň, mačka, býk, ba i osol, žijúci vo voľnej prírode, majú spravidla väčší vzrast, mohutnejšiu telesnú konštitúciu, ovplývajú väčšou životaschopnosťou, silou i smelosťou než domáce zvieratá.
 ----
Jean Jacques Rousseau : ..najsilnejší odviedol najviac práce, najšikovnejší z nej najviac vyťažil, najnadanejší si ju dokázal skrátiť, oráč potreboval viac železa alebo kováč viac obilia, skrátka, jedným tá istá práca slúžila na prospech a druhí mali sotva čo do úst vložiť. Tak sa prirodzená nerovnosť nebadane snúbila s machináciami a rozdiely medzi ľuďmi sa za nerovnakých okolností citeľnejšie prehĺbili..

Zdroj:bez zdroja


Okomentuj: