Ako vzniká nesloboda?   


Odpoveď a závery vyplývajúce z danej odpovede:

Jean Jacques Rousseau : A rovnaký osud stíha i človeka; len čo vstúpi do spoločnosti, len čo vstúpi do spoločnosti, stáva sa otrokom, zoslabne, stratí odvahu a začne sa plaziť; slabošský a nepokojný spôsob života ho postupne oberá o sily a odhodlanosť.
 ----
Jean Jacques Rousseau : V novom stave sa život zjednodušil a zospoločenštil, vyznačoval sa úzko vymedzenými potrebami, ktoré ľudia dosahovali pomocou nástrojou, ktoré vynašli... a nevedomky na seba vzali prvé bremeno z ktorého vytryskol prvý prameň zla, čím zaťažili vlastné potomstvo, lebo vinou pohodlia im začalo ochabovať telo i duch, zvyk ich obral o všetok pôvab a zaroveň posunul hranicu nevyhnutných potrieb, radosť z nadobudnutých vecí nevyvažovala krutosť ich straty, cítili sa nešťastní, keď o svoje pohodlie prišli, ale nie šťastnejší, keď ho dosiahli.
 ----
Niekto : 20-te storočie vložilo do rúk primáta z africkej savany komplikované artefakty, aby slúžili novému spôsobu vedenia vojny. Už nie šípy a luky, ale guľomety, tanky a lietadlá a v polovici storočia aj atómovú bombu. Iné typy artefaktov - totalitné spoločnosti - zosilili banálne zlo jednotlivcov. Individuálny človek sa nezmenil, zmenili sa inštitúcie. Sú to inštitúcie, ktoré dali zlu v 20-tom storočí nadľudskú, monštruóznu podobu.
----
Jean Jacques Rousseau : A rovnaký osud stíha i človeka; len čo vstúpi do spoločnosti, len čo vstúpi do spoločnosti, stáva sa otrokom, zoslabne, stratí odvahu a začne sa plaziť; slabošský a nepokojný spôsob života ho postupne oberá o sily a odhodlanosť.
 ----
Jean Jacques Rousseau : Človek sa rodí slobodný, ale všade je v okovách.
 ----
Niekto : Jean Jacques Rousseau teda nie je proti súkromnému vlastníctvu, ako by to mohla naznačovať zmienená pasáž z úvodu druhej knihy Rozpravy o pôvode a príčinách nerovnosti medzi ľuďmi. Podobne ako Aristotelovi mu ide skôr o obmedzenie extrémov veľkého a žiadneho vlastníctva a predovšetkým dôsledkov na spoločnosť a jej integritu, ktoré vyplývajú z prílišného bohatstva jedných a z hlbokej biedy druhých, pretože prílišné bohatstvo na jednej strane a prílišná chudoba na druhej naruľujú vzájomnosť občanov.
----

Odpoveď a jej predpoklady ( argumenty pre a proti nej ):

Jean Jacques Rousseau     
A rovnaký osud stíha i človeka; len čo vstúpi do spoločnosti, len čo vstúpi do spoločnosti, stáva sa otrokom, zoslabne, stratí odvahu a začne sa plaziť; slabošský a nepokojný spôsob života ho postupne oberá o sily a odhodlanosť.
O
Jean Jacques Rousseau : Kôň, mačka, býk, ba i osol, žijúci vo voľnej prírode, majú spravidla väčší vzrast, mohutnejšiu telesnú konštitúciu, ovplývajú väčšou životaschopnosťou, silou i smelosťou než domáce zvieratá.
O
----

Zdroj:Jean Jacques Rousseau : O pôvode a príčinách nerovnosti medzi ľuďmi , s.48


Okomentuj: