Keď som raz chytil reumu a nemohol som sa hýbať, začítal som sa do Hegelovej Logiky ako vedy. Je to jedno z najhumoristickytejších diel svetovej literatúry. Hovorí sa tu o živote pojmu, a týchto klzkých, nestálych, nezodpovedných existenciách, o tom ako sa hádajú, čochíľa na seba tasia nože aby si v nasledujúcom okamihu sadli ku spoločnej večeri, akoby sa nič nedialo. Vystupujú vždy vo dvojiciach akoby každý bol vo zväzku so svojím protikladom a ako partneri sa vlastne aj správajú. Nie sú schopní žiť spolu ani bez seba. Ich zmysel pre humor, ale o nich hovorí niečo veľmi podstané. Nikdy som sa nestretol s človekom, ktorý by sa vyznal v Hegelovej logike a nemal by zmysel pre humor. (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel:Logika ako veda I.)