Známe ako také je nespoznané práve preto, že je známe. Je to ten najbežnejší sebaklam, ako j klamanie iných, ak sa pri poznávní čosi predpokladá ako známe a rovnako aj, ak sa strpí, že sa to predpokladá ako známe; napriek všetkému hovoreniu o veci takéto vedenie nevie, ako na tom je a nepohne sa z miesta. Subjekt a objekt atď., Boh, príroda, um, zmyselnosť atď. sa bez uváženia kladú za základ ako čosi známe a platné a tvoria pevné body tak pre východisko, ako aj pre návrat. Pohyb sa deje medzi nimi, nehybnými, a teda len na ich povrchu.