Povedali o inych. (a teda tak trochu aj filozofia dejin filozofie) Je smrť zlá?

odpoveď:

Friedrich Nietzsche :	Ak skutočnosť sveta odpadá, tak aj smrť sa stáva čímsi neskutočným. V Evanjeliu sa pojem prirodzenej smrti vôbec nevyskytuje. Smrť nie je mostom ani prechodom, vôbec v ňom nie je spomenutá, pretož prináleží do celkom iného, iba zdanlivého sveta. Čas, fyzický život a jeho krízy pre hláateľov radostného posolstva vôbec neexistujú. (ad Kresťanstvo, Ježiš Nazaretský)
O

Odpoveď a jej predpoklady ( argumenty pre a proti nej ):

Friedrich Nietzsche	Ak skutočnosť sveta odpadá, tak aj smrť sa stáva čímsi neskutočným. V Evanjeliu sa pojem prirodzenej smrti vôbec nevyskytuje. Smrť nie je mostom ani prechodom, vôbec v ňom nie je spomenutá, pretož prináleží do celkom iného, iba zdanlivého sveta. Čas, fyzický život a jeho krízy pre hláateľov radostného posolstva vôbec neexistujú. (ad Kresťanstvo, Ježiš Nazaretský)
O
	Friedrich Nietzsche : Blaženosť, ktorú Ježiš žil a dosahoval svojou životnou praxou, je "psychologickou realitou vykúpenia". Táto blaženosť znamená... byť doma vo svete, ktorého sa už viac nedotkne nijaká realita, vo vnútornom svete..život alebo pravda alebo svetlo sú jeho slová pre to najvnútornejšie - všetko ostatné, celá realita, celá príroda, sám jazyk, má pre neho iba hodnotu znaku, podobenstva. Blaženosť je jediná realita - zvyšok sú len znaky, aby sa o nej dalo hovoriť. (ad Kresťanstvo, ,Ježiš Nazaretský)
O
	Guatama Buddha : Arahat čiže svätec: Pre úplne oslobodenému žiaka, v ktorého srdci je mier, nie je ďalších úloh, nezostáva už nič, čo by mal ešte na ceste vykonať. Ako jednoliatou skalou nepohne vietor, tak žiadne tvary, zvuky, pachy, chute, dotyky, žiadne žiaduce či nežiaduce javy nespôsobí, aby zakolísal. Jasne vidí pominuteľnosť, neochvejná je však jeho myseľ, oslobodená. Kto zvážil všetky protiklady sveta, nemôže byť už ničím na svete vzrušený, je v mieri, povznesený, zbavený odporu a priania, hovorím, že prešiel za zrodenie a starnutie.

Zdroj:parafráza z Nietzsche: Der Antikrist citovaný v Karl Jaspers: Nietzsche a kresťanstvo s. 21

Okomentuj: