Čo je trpnosť?   


Odpoveď a závery vyplývajúce z danej odpovede:

Benedictus de Spinoza : Sme trpní potiaľ, pokiaľ sme časťou prírody, ktorá sa nemôže chápať sama zo seba a bez ostatných častí.
 ----
Benedictus de Spinoza : O ničom s istotou nevieme, či je dobré alebo zlé, iba o tom, čo skutočne vedie k chápaniu, alebo čo nám v ňom môže zabrániť.
 ----
Benedictus de Spinoza : Najvyšším dobrom pre myseľ je poznávať boha a najvyššou schopnosťou mysle je poznávať boha.
----
Benedictus de Spinoza : Sme trpní potiaľ, pokiaľ sme časťou prírody, ktorá sa nemôže chápať sama zo seba a bez ostatných častí.
 ----
Benedictus de Spinoza : Čím sa kto väčšmi usiluje a čím lepšie dokáže vyhľadávať to, čo mu je užitočné, t.j. zachovať svoje bytie, tým je schopnejší, a naopak, pokiaľ zanedbáva to, čo mu je užitočné, t.j. nestará sa zachovať svoje bytie, potiaľ je neschopný.
 ----
Benedictus de Spinoza : Pokiaľ ľudia žijú podľa rozumu, potiaľ sa vždy nevyhnutne zhodujú svojou prirodzenosťou.
----
Benedictus de Spinoza : Sme trpní potiaľ, pokiaľ sme časťou prírody, ktorá sa nemôže chápať sama zo seba a bez ostatných častí.
 ----
Benedictus de Spinoza : Nikto nemôže túžiť, aby bol šťastný, dobre konal a dobre žil, kto by zároveň netúžil po tom, aby bol, konal a žil, t.j. aby skutočne existoval.
 ----
Benedictus de Spinoza : Nemožno si myslieť, že nejaká schopnosť je prednejšia od tejto, (totiž snahy zachovať sa).
----
Benedictus de Spinoza : Sme trpní potiaľ, pokiaľ sme časťou prírody, ktorá sa nemôže chápať sama zo seba a bez ostatných častí.
 ----
Benedictus de Spinoza : Nemožno si myslieť, že nejaká schopnosť je prednejšia od tejto, (totiž snahy zachovať sa).
 ----
Benedictus de Spinoza : Konať absolútne cnostne nie je u nás nič iné, ako konať pod vedením rozumu, žiť, zachovávať svoje bytie (tieto tri výrazy označujú to isté), ato na základe toho,že vyhľadávame, čo je pre nás užitočné.
----
Benedictus de Spinoza : Sme trpní potiaľ, pokiaľ sme časťou prírody, ktorá sa nemôže chápať sama zo seba a bez ostatných častí.
 ----
Benedictus de Spinoza : Pokiaľ je človek determinovaný na nejakú činnosť tým, že má neadekvátne idey, vôbec nemožno povedať, že koná na základe schopnosti, ale na základe schopnosti koná len natoľko, nakoľko je determinovaný tým, čomu rozumie.
 ----
Benedictus de Spinoza : Najvyšším dobrom pre myseľ je poznávať boha a najvyššou schopnosťou mysle je poznávať boha.
----
Benedictus de Spinoza : Sme trpní potiaľ, pokiaľ sme časťou prírody, ktorá sa nemôže chápať sama zo seba a bez ostatných častí.
 ----
Benedictus de Spinoza : Konať absolútne cnostne nie je u nás nič iné, ako konať pod vedením rozumu, žiť, zachovávať svoje bytie (tieto tri výrazy označujú to isté), ato na základe toho,že vyhľadávame, čo je pre nás užitočné.
 ----
Benedictus de Spinoza : Najvyššie dobro je spoločné všetkým tým, ktorí idú cestou cnosti, a všetci sa můžu z neho tešiť rovnako.
----
Benedictus de Spinoza : Sme trpní potiaľ, pokiaľ sme časťou prírody, ktorá sa nemôže chápať sama zo seba a bez ostatných častí.
 ----
Benedictus de Spinoza : Nikto sa neusiluje zachovať svoje bytie kuôli inej veci.
 ----
Benedictus de Spinoza : O čo sa usilujeme rozumom, nie je nič iné ako poznanie. Pokiaľ myseľ požíva rozum, pokladá za užitočné pre seba iba to, čo vedie k poznaniu.
----
Benedictus de Spinoza : Sme trpní potiaľ, pokiaľ sme časťou prírody, ktorá sa nemôže chápať sama zo seba a bez ostatných častí.
 ----
Benedictus de Spinoza : O čo sa usilujeme rozumom, nie je nič iné ako poznanie. Pokiaľ myseľ požíva rozum, pokladá za užitočné pre seba iba to, čo vedie k poznaniu.
 ----
Benedictus de Spinoza : O ničom s istotou nevieme, či je dobré alebo zlé, iba o tom, čo skutočne vedie k chápaniu, alebo čo nám v ňom môže zabrániť.
----
Benedictus de Spinoza : Sme trpní potiaľ, pokiaľ sme časťou prírody, ktorá sa nemôže chápať sama zo seba a bez ostatných častí.
 ----
Benedictus de Spinoza : Najvyšším dobrom pre myseľ je poznávať boha a najvyššou schopnosťou mysle je poznávať boha.
 ----
Benedictus de Spinoza : Najvyššie dobro je spoločné všetkým tým, ktorí idú cestou cnosti, a všetci sa můžu z neho tešiť rovnako.
----
Benedictus de Spinoza : Sme trpní potiaľ, pokiaľ sme časťou prírody, ktorá sa nemôže chápať sama zo seba a bez ostatných častí.
 ----
Benedictus de Spinoza : Nijaká jednotlivá vec, ktorej prirodzenosť je úplne odlišná od našej, nemôže ani podporovať, ani obmedzovať našu schopnosť konať a nijaká vec vonkoncom nemôže byť pre nás dobrá alebo zlá, ak nemá s nami nič spoločné.
 ----
Benedictus de Spinoza : Pokiaľ sa nejaká vec zhoduje s našou prirodzenosťou, potiaľ je nevyhnutne dobrá.
----
Benedictus de Spinoza : Sme trpní potiaľ, pokiaľ sme časťou prírody, ktorá sa nemôže chápať sama zo seba a bez ostatných častí.
 ----
Benedictus de Spinoza : Pokiaľ sa nejaká vec zhoduje s našou prirodzenosťou, potiaľ je nevyhnutne dobrá.
 ----
Benedictus de Spinoza : Pokiaľ ľudmi zmietajú afetky, ktoré sú trpnými stavmi, môžu byť jeden proti druhému.
----
Benedictus de Spinoza : Sme trpní potiaľ, pokiaľ sme časťou prírody, ktorá sa nemôže chápať sama zo seba a bez ostatných častí.
 ----
Benedictus de Spinoza : Pokiaľ ľudia žijú podľa rozumu, potiaľ sa vždy nevyhnutne zhodujú svojou prirodzenosťou.
 ----
Benedictus de Spinoza : Najvyššie dobro je spoločné všetkým tým, ktorí idú cestou cnosti, a všetci sa můžu z neho tešiť rovnako.
----
Benedictus de Spinoza : Sme trpní potiaľ, pokiaľ sme časťou prírody, ktorá sa nemôže chápať sama zo seba a bez ostatných častí.
 ----
Benedictus de Spinoza : Najvyššie dobro je spoločné všetkým tým, ktorí idú cestou cnosti, a všetci sa můžu z neho tešiť rovnako.
 ----
Benedictus de Spinoza : Dobro, po ktorom túži každý, kto ide cestou cnosti, bude želať aj ostatným ľuďom, a to tým viac, čím väčšmi poznáva boha.
----
Benedictus de Spinoza : Sme trpní potiaľ, pokiaľ sme časťou prírody, ktorá sa nemôže chápať sama zo seba a bez ostatných častí.
 ----
Benedictus de Spinoza : Dobro, po ktorom túži každý, kto ide cestou cnosti, bude želať aj ostatným ľuďom, a to tým viac, čím väčšmi poznáva boha.
 ----
Benedictus de Spinoza : Nenávisť nemôže byť nikdy dobrá.
----
Benedictus de Spinoza : Sme trpní potiaľ, pokiaľ sme časťou prírody, ktorá sa nemôže chápať sama zo seba a bez ostatných častí.
 ----
Benedictus de Spinoza : To, čo uspôsobuje ľudské telo tak, že naň možno mnohorako pôsobiť, alebo to, čo ho robí spôsobilým, aby samo mnohorako pôsobilo na vonkajšie telesá, je človeku užitočné. A to tým užitočnejšie, čím sa telo stáva spôsobilejším, aby sa naň dalo mnohorako pôsobiť a aby samo pôsobilo na iné telesá. Škodlivé je naopak to, čo túto spôsobilosť znižuje.
 ----
Benedictus de Spinoza : Čo spôsobuje, že pohyb a pokoj, v ktorom sú časti ľudského tela, sú navzájom v pomere, je dobré. Naopak zlé je to , čo spôsobuje, že časti ľudského tela sú, pokiaľ ide o pohyb a pokoj, navzájom v nepomere.
----
Benedictus de Spinoza : Sme trpní potiaľ, pokiaľ sme časťou prírody, ktorá sa nemôže chápať sama zo seba a bez ostatných častí.
 ----
Benedictus de Spinoza : Čo vedie k spoločenstvu ľudí, čiže to čo spôsobuje, že ľudia žijú svorne, je užitočné, a naopak zlé je to, čo vnáša do štátu nesvornosť.
 ----
Niekto : Dobro pochádza z jednoty, zlo z nejednoty.
----
Benedictus de Spinoza : Sme trpní potiaľ, pokiaľ sme časťou prírody, ktorá sa nemôže chápať sama zo seba a bez ostatných častí.
 ----
Benedictus de Spinoza : Afekty preceňovania a podceňovania sú vždy zlé.
 ----
----
Benedictus de Spinoza : Sme trpní potiaľ, pokiaľ sme časťou prírody, ktorá sa nemôže chápať sama zo seba a bez ostatných častí.
 ----
Benedictus de Spinoza : Súcit je pre človeka, ktorý žije podľa rozumu, sám osebe zlý a neužitočný.
 ----
Benedictus de Spinoza : Človek vedený rozumom je slobodnejší v štáte, kde žije podľa spoločného ustanovenia, než v samote, kde poslúcha len sám seba.
----
Benedictus de Spinoza : Sme trpní potiaľ, pokiaľ sme časťou prírody, ktorá sa nemôže chápať sama zo seba a bez ostatných častí.
 ----
Benedictus de Spinoza : Spokojnosť so sebou samým môže vznikať z rozumu a len spokojnosť, ktorá vzniká z rozumu, je najvyššia možná spokojnosť.
 ----
Benedictus de Spinoza : Sláva neodporuje rozumu, ale môže z neho vzniknúť.
----
Benedictus de Spinoza : Sme trpní potiaľ, pokiaľ sme časťou prírody, ktorá sa nemôže chápať sama zo seba a bez ostatných častí.
 ----
Benedictus de Spinoza : Pokora nie je cnosť, čiže nevzniká z rozumu.
 ----
----
Benedictus de Spinoza : Sme trpní potiaľ, pokiaľ sme časťou prírody, ktorá sa nemôže chápať sama zo seba a bez ostatných častí.
 ----
Benedictus de Spinoza : Ľútosť nie je cnosť, čiže nevzniká z rozumu, ale ten, kto ľutuje nejaký čin, je dvojnásobne úbohý čiže bezmocný.
 ----
----
Benedictus de Spinoza : Sme trpní potiaľ, pokiaľ sme časťou prírody, ktorá sa nemôže chápať sama zo seba a bez ostatných častí.
 ----
Benedictus de Spinoza : Veľmi veľká pýcha alebo veľmi veľké sebapodceňovanie svedčí o najväčšej bezmocnosti ducha.
 ----
----
Benedictus de Spinoza : Sme trpní potiaľ, pokiaľ sme časťou prírody, ktorá sa nemôže chápať sama zo seba a bez ostatných častí.
 ----
Benedictus de Spinoza : Slobodný človek neuvažuje o ničom menej než o smrti. Jeho múdrosť je v premýšľaní o živote a nie o smrti.
 ----
----
Benedictus de Spinoza : Sme trpní potiaľ, pokiaľ sme časťou prírody, ktorá sa nemôže chápať sama zo seba a bez ostatných častí.
 ----
Benedictus de Spinoza : Slobodný človek sa nikdy nedopúšťa podvodu, ale vždy koná čestne.
 ----
----
Benedictus de Spinoza : Sme trpní potiaľ, pokiaľ sme časťou prírody, ktorá sa nemôže chápať sama zo seba a bez ostatných častí.
 ----
Benedictus de Spinoza : Afekt vzťahujúci sa na viaceré, a to rozličné príčiny, o ktorých myseľ uvažuje zároveň s týmto afektom, je menej škodlivý, menej mu podliehame a každá jednotlivá príčina na nás menej pôsobí ako pri inom rovnako silnom afekte, ktorý sa vzťahuje len na jednu alebo na niekoľko málo príčin.
 ----
Benedictus de Spinoza : Túto lásku k bohu nemôže poškvrniť ani afekt závisti, ani afekt žiarlivosti, ale je podnecovaná tým väčšmi, čím viac ľudí je podľa našej predstavy spojených s bohom tým istým pudom lásky.
----
Benedictus de Spinoza : Sme trpní potiaľ, pokiaľ sme časťou prírody, ktorá sa nemôže chápať sama zo seba a bez ostatných častí.
 ----
Benedictus de Spinoza : Kým na nás nedoliehajú afekty odporujúce našej prirodzenosti, dovtedy máme moc usporiadať a spájať stavy tela podľa usporiadania zodpovedajúceho rozumu.
 ----
Benedictus de Spinoza : Túto lásku k bohu nemôže poškvrniť ani afekt závisti, ani afekt žiarlivosti, ale je podnecovaná tým väčšmi, čím viac ľudí je podľa našej predstavy spojených s bohom tým istým pudom lásky.
----
Benedictus de Spinoza : Sme trpní potiaľ, pokiaľ sme časťou prírody, ktorá sa nemôže chápať sama zo seba a bez ostatných častí.
 ----
Benedictus de Spinoza : Túto lásku k bohu nemôže poškvrniť ani afekt závisti, ani afekt žiarlivosti, ale je podnecovaná tým väčšmi, čím viac ľudí je podľa našej predstavy spojených s bohom tým istým pudom lásky.
 ----
----
Benedictus de Spinoza : Sme trpní potiaľ, pokiaľ sme časťou prírody, ktorá sa nemôže chápať sama zo seba a bez ostatných častí.
 ----
Benedictus de Spinoza : Nikto sa neusiluje zachovať svoje bytie kuôli inej veci.
 ----
Benedictus de Spinoza : Z tohto tretieho druhu poznania vzniká najvyššia možná spokojnosť mysle.
----
Benedictus de Spinoza : Sme trpní potiaľ, pokiaľ sme časťou prírody, ktorá sa nemôže chápať sama zo seba a bez ostatných častí.
 ----
Benedictus de Spinoza : Z tohto tretieho druhu poznania vzniká najvyššia možná spokojnosť mysle.
----
Benedictus de Spinoza : Zo všetkého, čo poznávame tretím druhom poznania, sa radujeme, a to radosťou sprevádzanou ideou boha ako príčinou tejto radosti... Pozn: nie pokiaľ si ho predstavujeme ako prítomného, ale pokiaľ si ho chápeme ako večného..
----
Benedictus de Spinoza : Sme trpní potiaľ, pokiaľ sme časťou prírody, ktorá sa nemôže chápať sama zo seba a bez ostatných častí.
 ----
Benedictus de Spinoza : Aj keby sme nevedeli, že naša myseľ je večná, pokladali by sme za najdôležitejšie plnenie povinností, zbožnosť a absolútne všetko, čo sa vzťahuje na rozvážnosť a ušľachtilosť, ako sme to ukázali v štvrtej časti.
 ----
----
Benedictus de Spinoza : Sme trpní potiaľ, pokiaľ sme časťou prírody, ktorá sa nemôže chápať sama zo seba a bez ostatných častí.
 ----
Benedictus de Spinoza : Pre život je teda užitočné predovšetkým zdokonaľovať pokiaľ možno intelekt resp. rozum. To je jediný zdroj ľudského úspechu resp. šťastia.
 ----
----

Odpoveď a jej predpoklady ( argumenty pre a proti nej ):

Benedictus de Spinoza     
Sme trpní potiaľ, pokiaľ sme časťou prírody, ktorá sa nemôže chápať sama zo seba a bez ostatných častí.
O
Benedictus de Spinoza : Adekvátnou príčinou nazývam tú, ktorej účinok sa môže jasne a zreteľne postihnúť z nej samej. Neadekvátnou alebo čiastočnou nazývam tú, ktorej účinok sa nemôže pochopiť z nej samej.
Benedictus de Spinoza : Hovoríme, že sme činní, vtedy, keď sa v nás alebo mimo nás deje niečo, čoho sme adekvátnou príčinou, t.j. (podľa predchádzajúcej definície), keď z našej prirodzenosti v nás alebo mimo nás vyplýva niečo, čo možno jasne a zreteľne poznať len z nej samej. A naopak hovorím, že sme trpní, keď sa v nás niečo deje, alebo keď z našej prirodzenosti vyplýva niečo, čoho sme len čiastočnou príčínou.
O
----
Benedictus de Spinoza : Adekvátnou príčinou nazývam tú, ktorej účinok sa môže jasne a zreteľne postihnúť z nej samej. Neadekvátnou alebo čiastočnou nazývam tú, ktorej účinok sa nemôže pochopiť z nej samej.

Zdroj:B.Spinoza: Etika,4P2


Okomentuj: