Benedictus de Spinoza : Povedal som, že slobodný je len ten, koho vedie len rozum.... Kedže však človek uveril, že zvieratá sú mu podobné, ihneď začal napodobňovať ich afekty a strácať svoju slobodu, ktorú neskoršie patriarchovia získali vedení Kristovým duchom, t.j. ideou boha, od ktorej jedinej závisí, aby bol človek slobodný a aj ostatným ľuďom želal dobro, po ktorom sám túži.. |
---- | ---- | ||
| ---- | ||||
Benedictus de Spinoza : Povedal som, že slobodný je len ten, koho vedie len rozum.... Kedže však človek uveril, že zvieratá sú mu podobné, ihneď začal napodobňovať ich afekty a strácať svoju slobodu, ktorú neskoršie patriarchovia získali vedení Kristovým duchom, t.j. ideou boha, od ktorej jedinej závisí, aby bol človek slobodný a aj ostatným ľuďom želal dobro, po ktorom sám túži.. |
---- | Niekto : Benedictus de Spinoza sa nikdy netajil svojím obdivom k etickému učeniu Ježiša Krista, naopak - mnohokrát na neho odkazoval vo svojich dielach... Kristov "duch" - budeme tu mať na mysli jeho kognitívnu myseľ - podľa Spinozu dosiahol takú úroveň morálnej dokonalosti, že možno skutočne povedať, že... Božia múdrosť - to jest múdrosť, ktorá je viac než ľudská - nadobudla v Kristovi ľudskú prirodzenosť. Z tohto, a jedine z toho hľadiska potom podľa neho možno súhlasiť tiež s tým, že Kristova myseľ je pre človeka "prostriedkom k spáse": a to potiaľ, pokiaľ práve Kristovu myseľ koncipujeme ako model ľudskej prirodzenosti, ku ktorému sa chceme približovať. |
---- | |
| ---- | ||||
Benedictus de Spinoza : Povedal som, že slobodný je len ten, koho vedie len rozum.... Kedže však človek uveril, že zvieratá sú mu podobné, ihneď začal napodobňovať ich afekty a strácať svoju slobodu, ktorú neskoršie patriarchovia získali vedení Kristovým duchom, t.j. ideou boha, od ktorej jedinej závisí, aby bol človek slobodný a aj ostatným ľuďom želal dobro, po ktorom sám túži.. |
---- | Niekto : Požiadavka rozumovej lásky (v terminológii kresťanskej etiky agapé) je požiadavkou rozumu navracať do sveta ešte silnejší opak negatívneho pôsobenia a zla", ktoré z neho myseľ informuje. Len takto možno byť v pravej službe lásky voči blížnemu, milovať ho ako seba samého, t.j. ako vlastnú myseľ, a rovnako ako vo vzťahu k nej sa usilovať nedopustiť, aby sa stal obeťou vlastných vášní. |
---- | |
| ---- | ||||
Okomentuj: