Väčšina ľudí sa domnieva,že konáme slobodne len tie veci, po ktorých netúžime tak silno, pretože túžbu po nich môžeme ľahko potlačiť spomienkou na inú vec, na ktorú rozspomíname častejšie. Naproti tomu nerobíme slobodne to, po čom túžime vo veľmi silnom afektu, ktorý sa nedá utlmiť spomienkou na niečo iné. Keby sme nemali skúsenosť s tým, že robíme mnoho vecí, ktoré nás potom mrzia a že zmietaní protichodnými afektami, chápeme,ktorá možnosť je lepšia, ale nasledujeme tú horšiu, domnievali by sme sa snáď bez zábran, že všetko robíme slobodne.