Pozitivizmus vyhlasuje za jediný prameň pravdivého, skutočného poznania konkrétne (empirické) vedy a popiera poznávaciu hodnotu filozofického skúmania. Vznikol ako svojrázna reakcia na neschopnost špekulatívnej filozofie (napr. nemeckého klasického idealizmu) vyriešiť filozofické problémy, ktoré nastolil vývin vied.