| Niekto : | Deontológia v Spinozovom i Kantovom prevedení stojí na zásade sporu či (všeobecnejšie) na princípe (ne)protirečenia: rozum nemôže za žiadnych okolností odporúčať také konanie, ktoré vo svojich dôsledkoch popiera samé seba. Ak by rozum napríklad povolil lož, potom by musel užitím vlastného rozumu každý dospieť k tomu, že lož je prípustná, a tak by mohol "aspoň raz" klamať každý. Ak by ale každý klamal, pretože lož by sa stala prípustnou, nikto by už viac nikomu nedôveroval,, a teda by nikto viac klamať nemohol. | |
| O |
| Niekto | Deontológia v Spinozovom i Kantovom prevedení stojí na zásade sporu či (všeobecnejšie) na princípe (ne)protirečenia: rozum nemôže za žiadnych okolností odporúčať také konanie, ktoré vo svojich dôsledkoch popiera samé seba. Ak by rozum napríklad povolil lož, potom by musel užitím vlastného rozumu každý dospieť k tomu, že lož je prípustná, a tak by mohol "aspoň raz" klamať každý. Ak by ale každý klamal, pretože lož by sa stala prípustnou, nikto by už viac nikomu nedôveroval,, a teda by nikto viac klamať nemohol. | |
| O | ||
Benedictus de Spinoza : Keby sa nás niekto pýtal : "Keď má človek možnosť zachrániť sa zradou pred bezprostredným nebezpečím smrti, nepresvedčuje ho snáď sám rozum, aby sa stal zradcom?" Odpovedali by sme mu takto: "Ak by o tom rozum presvedčoval jeho, presvedčoval by o tom všetkých ostatných ľudí, združovať sa mať spoločné zákony iba s podvodným zámerom, to jest, aby v skutočnosti spoločné zákony nemali, čo je absurdné. |
||
| O | ||
| ---- |
Okomentuj: