Nemecký idealizmus je recepciou radikálneho Spinozovho panteizmu, jeho pohľadu, že všetko čo existuje sú iba módy jednej nekonečnej substancie, nazývanej Boh alebo príroda,ktorý prináša novú konfrontáciu ohľadom hraníc rozumu a filozofie samej. Spinozov racionalizmus bol obviňovaný z fatalizmu, amoralizmu, a nakoniec z nihilizmu nemeckým mysliteľom F. H. Jacobim. ktorý obhajoval iracionálny skor viery k transcendetnému bohu. Immanuel Kant sa pokúsil vyriešiť túto polemiku kompromisom medzi vierou a rozumom. Nemeckí idealisti boli nespokojý s týmto riešením a namiesto toho sa snažili uroiť symtézu Spinozu a Kanta na výššej úrovni zjednotenia.