Diogenes142 bol ráznejší. Aj on mal ten istý názor, ale ako ky-nik ho vyslovil nevyberanejším spôsobom: prikázal, aby ho, až zomrie, nepochovávali a hocikam pohodili. „Vari nie napospas vtákom a divej zveri?“ vraveli jeho priatelia. A on na to: „To nie! Položte vedľa mňa bakuľu, aby som ich mohol odohnať.“ „A bu-deš to môcť, keď už nič nebudeš vnímať?“ čudovali sa priatelia. „A ublížia mi zuby dravcov, keď už nebudem nič vnímať? ( ad Diogenes zo Sinopy)