mudrost a zivotna filozofia    Ako žiť?    Kapitalizmus či socializmus?   


Odpoveď a závery vyplývajúce z danej odpovede:

Niekto : Svojho šťastia sa nikdy nezriekaj , to je hlavné. Plecom sa prebíjaj dopredu a nikoho neľutuj. Ak sa zľutuješ nad niekým - udupajú ťa. Neľutuj a choď; ak sa ti niekto postaví do cesty, zľahka ho drgni plecom; ak sa ti nevyhne - vraz doňho tuhšie a neobzeraj sa. To je moja filozofia braček. A ničomu inému never, ľudia si vymýšľajú všelijaké úbohé rozprávky.
 ----
Niekto : Treba robiť dobré skutky.
 ----
----

Odpoveď a jej predpoklady ( argumenty pre a proti nej ):

Niekto     
Svojho šťastia sa nikdy nezriekaj , to je hlavné. Plecom sa prebíjaj dopredu a nikoho neľutuj. Ak sa zľutuješ nad niekým - udupajú ťa. Neľutuj a choď; ak sa ti niekto postaví do cesty, zľahka ho drgni plecom; ak sa ti nevyhne - vraz doňho tuhšie a neobzeraj sa. To je moja filozofia braček. A ničomu inému never, ľudia si vymýšľajú všelijaké úbohé rozprávky.
O
Arthur Schopenhauer : Naša pominuteľná osoba, naša krátka prítomnosť, naše okamžité pohodlie, toto jediné je pre nás reálne : a robíme všetko preto aby sme to udržali, až kým nám lepšie poznanie neotvorí oči. Dovtedy iba v najhlbšej hĺbke jeho podvedomia veľmi nejasne tušíme, že nám všetko ostatné vlastne nie je až také cudzie, ale že s tým máme spojenie
Guatama Buddha : Rovnako ako matka chránila svojím životom svojho vlastného syna, svojho jediného syna, tak by si človek mal kultivovať otvorenú myseľ voči všetkým bytostiam a milujúcu láskavosť voči celému svetu. / Just as a mother would protect with her life her own son, her only son, so one should cultivate an unbounded mind towards all beings, and loving-kindness towards all the world
Konfucius - Kchung Fu-c’ : Postoj ušľachtilého človeka voči svetu je takýto: nikdy si nevšíma, čo získa a čo stratí, len nech je to spravodlivé!
Niekto : Všetky bytosti sú tak úzko navzájom previazané v kruhu znovuzrodení, že už niekedy boli našimi otcami a matkami. Preto tak ako sa mám správať úctivo voči rodičom, mal by som sa správať voči všetkým bytostiam.
Niccolo Machiavelli : Je totiž velký rozdiel medzi tým, aký život je a aký by mal byť. Ten kto si nevšíma realitu a nechce vidieť akí ľudia sú, a stavia skôr na svojich prianiach a predstavách, ako by mal svet vyzerat, nedopadne dobre. A človek, ktorý sa chce za všetkych okolností chovat uslachtilo a javiť sa ako dobrý človek, zle pochodí medzi ľudmi, ktorí dobrí nie sú. Je preto nevyhnutné aby sa vladár pre vlastnú spásu naučil, že nemusí byť vždycky dobrý, ale podľa potreby niekedy áno, niekedy nie.
Thomas Hobbes : Človek človeku vlkom.
Thomas Hobbes : Snaha podraziť nohy súperovi, ktorý sa dostáva dopredu, je závisť. Stále všetkých predbiehať je štastie. Pozerat sa na tých, ktorí sú vzadu, sláva.
Niekto : spravodlivosť je čímsi uprostred medzi najlepším stavom, keď niekto môže beztrestne páchať bezprávie, a najhorším, keď sa človek trpiaci bezprávie nemôže pomstiť. Spravodlivosť, ktorá je uprostred medzi týmito dvoma stavmi, neobľubujú ľudia ako nejaké dobro, ale si ju vážia z nedostatku síl páchať bezprávie.
O
Arthur Schopenhauer : Neobmedzený svet, plný utrpenia v nekonečnej minulosti a v nekonečnej budúcnosti, je človeku cudzí; sú to pre neho akoby len cudzie príbehy : jeho pominuteľná osoba, jeho krátka prítomnosť, jeho okamžité pohodlie, toto jediné je pre neho reálne : a robí všetko preto aby to udržal, až kým mu lepšie poznanie neotvorí oči. Dovtedy iba v najhlbšej hĺbke jeho podvedomia žije veľmi nejasná predtucha, že mu to všetko vlastne nie je až také cudzie, ale že s tým má spojenie, pred ktorým ho nemôže princíp individualizácie (čas, priestor a príčinná súvislosť) ochrániť. Z tejto predtuchy vzniká u každého človeka nepotlačiteľný pocit hrôzy ak sa náhodou tento princíp individualizácie naruší, napr. ak sa zdá, že k nejakej zmene dochádza bez príčiny, alebo že je tu znovu mŕtvy človek, alebo že minulosť alebo budúcnosť je nejako prítomná alebo že vzdialené miesto je blízko. Obrovská hrôza nad takouto vecou je založená na skutočnosti, že sa zrazu nemôže spoľahnúť na svoje formy poznávania javov, ktoré samy osebe umožňujú človeku oddeliť sa od zvyšku sveta. Ale toto oddelenie je iba oddelením v (pre)javoch (vôle) a nie v veci samej o sebe (vôli).
 ---- ---- ----
Niekto : Človek by sa mal za všetkých okolností chovať ušlachtilo. Po svojej smrti príde na posledný súd, kde sa zvážia jeho dobré a zlé skutky a môže sa mu stať, že za svoje zlé skutky pôjde do pekla.
Thomas Hobbes : Aj vzdialená prekážka či nebezpečenstvo je nebezpečenstvom, a preto majú ľudia tendenciu preventívne odstraňovať aj hypotetické prekážky, t.j. bojovať proti všetkým ostatným.
Thomas Hobbes : Tento pohyb nás často dostáva do stretov jedných voči druhým, pretože sa často viacerí naháňame za jednou vecou a tak jeden môže byť prekážkou druhému.
Karl Raimund Popper : úvahy o sebeckom základe tejto teórie sú jedinou Platonom predkladanou námietkou voči protekcionizmu.....A Platon veľmi dobre vedel, že táto teória nie je založená na sebecte, lebo v Gorgiasovi.... (Ad Platon (pov. Aristokles))

Zdroj:Lidin V.G.: Odpadlík, Pravda, žilina 1966,s.16


Okomentuj: