Aký je vzťah tela a mysle?

Odpoveď a závery vyplývajúce z danej odpovede:

Niekto : intuitívne schopnosti .. na neurologickej úrovni nereprezentujú konkrétne systémy, ale skôr subtílne procesy multijadrového a multisystémového charakteru schopné mapovať nielen dynamiku fyziologických stavov, ale tiež dynamiku vlastného informovania.	----	Niekto : Spolupôsobenie rozličných vyšších druhov "poznávajúcich ja", teda formálnych indivíduí, vytvára špecifickú - pociťovanú a pôsobiacu - formálnu jednotlivinu ("slobodnú vôľu"). Možno práve tu vzniká v ľudskej mysli akési vyššie, duchovné Ja, ktoré sa prostredníctvom nekonečného idealizovania môže stať tiež mnohými ďalšími "nad-Ja".	----	Niekto : A človek vedomý si svojich "nad-Ja" si môže intuitívne vyberať, ktorým z nich sa chce aktuálne stať. To, samozrejme neznamená patologicky meniť svoju osobnosť či svoje myslenie, ale byť schopný voliť si svoju vlastnú perspektívu. Na každú vec či udalosť je možné hľadieť mnohými rozličnými perspektívami a niektoré sú skrátka dokonalejšie ako iné: stačí porovnať perspektívu spaľujúceho hnevu s perspektívou, ktorú je myseľ schopná nadobudnúť po jeho upokojení.
----

Odpoveď a jej predpoklady ( argumenty pre a proti nej ):

Niekto	intuitívne schopnosti .. na neurologickej úrovni nereprezentujú konkrétne systémy, ale skôr subtílne procesy multijadrového a multisystémového charakteru schopné mapovať nielen dynamiku fyziologických stavov, ale tiež dynamiku vlastného informovania.
O
	Niekto : Fundamentálnym indivíduom nášho neurálneho života (conatu) je neurón...zmeny jedného neurónu nepociťujeme, pretože nie sme týmto indivíduom. Každé indivíduum totiž v istom zmysle disponuje svojov vlastnou "mysľou" ako informáciou....Nie len neurón, ale každá jedna bunka v ľudskom tele môže byť indivíduom podieľajúcom sa na komplexných spolupôsobeniach, a práve v rámci nich potom môže byť určitým spôsobom pociťovaná až na úrovni najväčšieho možného individuálneho celku, ktorým je naše psychické, resp. mentálno-telesné "ja".
O
	----

Zdroj:Michaela Petrufová Joppová : Od patetiky k etike,s.205

Okomentuj: