Za seba odporúčam, napríklad, skvelého Erica H. Clinea a jeho knihu 1177 př. Kr.: Zhroucení civilizace. Rozpráva príbeh jedného z najfascinujúcejších období v ľudských dejinách, opisuje staroveké časy veľkých ríši s komplexnými obchodnými aj diplomatickými vzťahmi, časy, ktoré skončili kolapsom celého vtedajšieho sveta. Archeológ Cline vysvetľuje, čo vieme, že sa stalo, čo si myslíme, že sa stalo i čo stále netušíme, že sa vtedy stalo – a aké to môže mať dôsledky pre nás a dnes. Toto je jedna z najlepších kníh o dejinách, aké kedy vyšli. Druhou je potom kniha, z ktorej som už párkrát citoval aj v tomto newslettri: Počiatok všetkého, nová história ľudstva. Antropológ David Graeber a archeológ David Wengrow v nej rozprávajú príbeh človeka trochu inak, ako nás zvykli učiť v školách. A na základe vykopávok a výskumov ukazujú, že výklad našich dávnych aj moderných dejín sprevádza kopa nezmyselných mýtov a predsudkov. Pritom inak to mohlo byť s takzvanou neolitickou revolúciou aj so vznikom miest, ale aj s myšlienkami francúzskej revolúcie či humanizmu. Knihu treba čítať kriticky, no jej hypotézy sú fascinujúce a originálne. A aby to aj do tretice bola kniha o minulosti človeka a našich dávnych príbuzných, vyskúšajte Príbuzní: život, láska, smrť a umenie neandertálcov. Možno vás prekvapí, aký komplexný život neandertálci viedli, ako rozumeli svojmu prostrediu i ako sa podpísali na nás (a nielen v našich génoch).