Aký je vzťah vedy a náboženstva?

odpoveď:

Niekto :	Tretím spôsobom vzťahu vedy a teológie môže byť dialóg. Existujú oblasti v ktorých teológia veda hraničia - dejiny vedy ukazujú, že niektoré základné predpoklady vedy vychádzajú z teológie. Ďalšou takou oblasťou je etika, etika vedy, otázky dôstojnosti človeka a pod. Veda má svoje hranice.
O

Odpoveď a jej predpoklady ( argumenty pre a proti nej ):

Niekto	Tretím spôsobom vzťahu vedy a teológie môže byť dialóg. Existujú oblasti v ktorých teológia veda hraničia - dejiny vedy ukazujú, že niektoré základné predpoklady vedy vychádzajú z teológie. Ďalšou takou oblasťou je etika, etika vedy, otázky dôstojnosti človeka a pod. Veda má svoje hranice.
O
	Niekto : Niet dôvodu, prečo by mali v prírode platiť univerzálne matematické zákony. Fyzika je v tomto podobná s teológiou vo svojom založení.	Niekto : Zákon zachovania hybnosti - prvý univerzálny zákon fyziky Descartes založil nábožensky - že Boh vložil do sveta isté množstvo pohybu a Boh je nemenný, preto platí zákon zachovania hybnosti.
O
	Niekto : Celá veľkolepá konštrukcia vedeckej racionality sa zakladá na predpoklade, že vlastnosti základných častíc hmoty, všetky fyzikálne a chemické procesy sú absolútne permanentné a nemenné. Veda stojí a padá na predpoklade prírodných zákonov... Dejiny však predstavujú nepretržitý proces nezvratných zmien. O toho čo bolo, neprestajne smerujú k novému - k tomu čo ešte nikdy nebolo. Prečo by mala byť práve hmota vo svojich elementárnych vlastnostiach a procesoch výnimkou? Prečo by mala byť nemenná tam, kde sa všetko ostatné mení?	Aristoteles : Keby okrem podstát od prírody jestvujúcich nebolo inej podstaty, bola by prvou vedou fyzika, ak však je nejaká nehybná podstata, je prvšia a prvá filozofia /metafyzika/ je tiež prvšia.

Zdroj:Kvasz : prednáška - Formy transcendencie vo vede.

Okomentuj: