Čo robiť?

Odpoveď a závery vyplývajúce z danej odpovede:

Marcus Aurelius : Zažeň nesprávnu predstavu, zastav činnosť pudov, uhas žiadostivosť a maj pri sebe len vedúci rozum !	----	Marcus Aurelius : ..keď sa do našej predstavy priveľmi vtierajú "presvedčivé" veci, treba ich obnažiť, spoznať ich bezcennosť a zabaviť ich krásneho vzhľadu, ktorý im dodával vznešenosti. Lebo zaslepenie je nebezpečný podvodník a najväčšmi ťa klame vtedy, keď sa ti zdá, že sa zaoberáš najcennejšími vecami.....Ako si môžeme myslieť pri pečenom mäse a podobných jedlách: "Toto je mŕtvola ryby, toto mŕtvola vtáka alebo prasiatka" ... pri purpure: "Toto je ovčia vlna zafarbená krvou lastúry," tak i pri veciach týkajúcich sa obcovania ľudí možno povedať, že je to vzájomné trenie pohlavného údu a vylučovanie hlienu spojené s akýmsi kŕčovitým pocitom.	----	Niekto : Čo je to s vami mužmi a nahotou? Obzvlášť prsia. Sú to len prsia. Má ich každý druhý človek na svete. Navyše sú také divné. Sú len na mlieko, tvoja matka ich tiež má. Videl si ich už tisíckrát, tak prečo toľko vzruchu?
----

Odpoveď a jej predpoklady ( argumenty pre a proti nej ):

Marcus Aurelius	Zažeň nesprávnu predstavu, zastav činnosť pudov, uhas žiadostivosť a maj pri sebe len vedúci rozum !
O
	Guatama Buddha : A čo je, žiaci, ušľachtilá pravda konca utrpenia (stresu)? Práve tejto žiadostivosti úplné zaniknutíe vo voľnosti; je to Ponechanie, oslobodenie, zbavenie sa, nezávislosť. Kde však táto žiadostivosť začína miznúť, kde vykorenená zaniká? Tam kde je vo svete milé a príjemné, tam táto žiadostivosť začína miznúť, tak vykorenená zaniká. Či v minulosti, prítomnosti alebo budúcnosti, ktokoľvek vidí veci, ktoré prinášajú potešenie a rozkoš, ako pominuteľné (aničča), podliehajúce utrpeniu (dukkha) a bez ja (anattá), ako chorobu a hrôzu, ten prekonáva žiadostivosť.
O
	Guatama Buddha : A čo je, žiaci, ušľachtilá pravda vzniku utrpenia? Tá žiadostivosť to je, ktorá spôsobuje znovuzrodzovania. Sprevádzaná potešením a chtíčom, hneď tu hneď tam nachádza rozkoš; totiž čoby zmyslová žiadostivosť, žiadostivosť po rozvíjaní bytia a žiadostivosť po zničení bytí.Žiadostivost po existencii je túžba po neustálom pokračovaní života alebo po věčnosti. Žiadostivost po nebytí je výsledkom 'viery v zničenie', teda klamnej materialistickej predstavy viacmenej reálneho ja, ktoré je smrťou zničené, bez toho aby bolo v akomkoľvek príčinnom vzťahu so skutočnosťou pred smrťou a s dobou po smrti.

Zdroj:Marcus Aurelius: Myšlienky, 9. kniha

Okomentuj: