Fenomenológia ducha

Späť na zoznam kníh


Fenomenológia ducha

Fenomenologia je logika fenomenov. Fenomén je to, čo sa nám ukazuje, jav. Je to logika javov. Logika toho čo sa nám javí. Nič neprijímame tak ako je samo osebe. Všetko sa nám čiastočne javí, podľa našej pozície, podľa našej podľa našich schopností a tiež podľa našich základných kategórií. Proces javeia má pevnú štruktúru a tou je logika. Hegel nechce vychádzať z axiómov, nejakých večných právd, ale z toho čo sa nám javí, t.j. našej skúsenosti. Duchom sa tu nemyslí svätý duch. Duch je duchovnosť, súvislosť noriem, kultúrnych predstáv, predsudkov , avšak dôležitým jadrom ducha je jazyk. Každé vedomie aby vnímalo, musí už byť súčasťou ducha, musí byť súčasťou jazyka, nejakej komunity, ktorá ho drží v zovretí a vďaka tomu môže myslieť a vnímať. /Zdroj Podcast Pravda neexistuje? Vynálezce moderny a autor antibible. Hegelův vliv nepadá

Autor:

Úryvky z knihy ako odpovede na otázky:

Čo je to Boh?
Potreba predstavovať si absolútno ako subjekt si poslúžila vetami ako: 'Boh je večnosť, alebo morálny poriadok sveta, alebo láska atď..'. Slovo Boh je ale zvuk bez zmyslu, až predikát hovori čím je. Prečo nehovoríme iba (ako v staroveku o čistých pojmoch..bytí, jednom, t.j. o tom čo tvorí význam) a prečo pripájame aj zvuk bez zmyslu? Lebo hovoríme o subjekte.

Čo je vedomie? Aký je vzťah medzi vedomím a mozgom?
Princip stoicizmu: Vedomie ma mysliacu podstatu a nieco je podstatne , pravdive a dobre len vtedy, ak sa pri tom vedomie sprava ako mysliaca podstata... V stoicizme sa tato mnohoraka cinnost (ziadostivosti a prace) stiahla do jednoducheho rozlisenia, ktore je v cistom pohybe myslenia.(ad stoicizmus)
Sebauvedomenie je samo osebe a pre seba vďaka tomu, že je pre druhého samým osebe a pre seba, t.j. existuje iba ak je uznané. / Das Selbstbewußtsein ist an und für sich, indem und dadurch, daß es für ein Anderes an und für sich ist; d.h. es ist nur als ein Anerkanntes.

Sme slobodní?
V mysleni som slobodny, pretoze nie som v niecom inom, ale ostavam uplne pri sebe samom... moj pohyb v pojmoch je pohybom vo mne samom.

Čo je človek?
Embrio je človekom o sebe. Dospelý človek je človekom pre seba.

Čo je práca?
Praca je zadrziavana ziadostivost, pozastavene miznutie, ciže práca tvorí.

Čo je sloboda?
V mysleni som slobodny, pretoze nie som v niecom inom, ale ostavam uplne pri sebe samom... moj pohyb v pojmoch je pohybom vo mne samom.

Prečo sú vojny?
Vzťah obidvoch sebavedomí je teda určený tak, že osvedčujú sami seba aj seba navzájom bojom na život a na smrť. - Musia ísť do tohto boja,pretože musia istotu seba samých,že sú pre seba, povzniesť na pravdu v inom i v sebe samých.

Prečo musíme zomrieť?
Puk rozvinutím sa kvetu mizne a dalo by sa povedať, že ho kvet vyvrátil; rovnako plodom sa kvet vyhlasuje za nepravdivé jestvovanie rastliny a ako pravda rastliny nastupuje na miesto kvetu plod. Tieto formy sa nielen odlišujú, ale sa aj potláčajú ako navzájom nezlučiteľné. No ich spojitá povaha ich zároveň robí momentmi organickej jednoty, kde nielenže si neodporujú, ale jedno je rovnako nevyhnutné ako druhé a až táto nevyhnutnosť tvorí život celku.

Čo je veda?
Pravá podoba pravdy je vedeckosť, alebo, čo je to isté, živlom existencie pravdy je výlučne pojem.
Nech je veda sama v sebe cim chce, vo vztahu k bezprostrednemu sebauvedomeniu (kt. je princip skutocnosti) vystupuje ako cosi voci nemu prevratene. (veda ma formu neskutocnosti). Sebavedomie ma ukazat, ze a ako prinalezi veda jemu samemu.
Duch, ktorý vie takýmto spôsobom o sebe ako o duchu, je veda. Ona je jeho skutočnosťou a ríšou, ktorú si duch buduje vo svojom vlastnom živle.

Čo je myslenie?
..rozum je účelná činnosť.
Činnosť rozkladu je silou a prácou umu, najpodivuhodnejšej a najväčšej, alebo skôr absolútnej moci.

Ktorá filozofia je pravdivá?
Formalizmus - Ak napríklad naturalistický formalizmus učí, že um je elektrina albo že zviera je dusík alebo že sa rovná severu alebo juhu atď., prípadne,že ho reprezentuje, a to buď tak obnažene ako je to vyjadrené tu, alebo s použitím rozsiahlejšej terminológie, tak neskúsenosť môže upadnúť do obdivného úžasu a ako hlbokú genialitu uctievať onú silu, ktorá spája, čo sa zdá také odľahlé, onú moc, ktorej sa týmto spojením podriaďuje nehybná zmyslovosť, moc, ktorá jej takto udeľuje zdanie pojmu, ktorá však hlavne umožňuje neobťžovať sa vyjadrovaním pojmu samého či vyjadrovaním významu zmyslovej predstavy.... nahrádzajú pojem čímsi názorným..
Puk rozvinutím sa kvetu mizne a dalo by sa povedať, že ho kvet vyvrátil; rovnako plodom sa kvet vyhlasuje za nepravdivé jestvovanie rastliny a ako pravda rastliny nastupuje na miesto kvetu plod. Tieto formy sa nielen odlišujú, ale sa aj potláčajú ako navzájom nezlučiteľné. No ich spojitá povaha ich zároveň robí momentmi organickej jednoty, kde nielenže si neodporujú, ale jedno je rovnako nevyhnutné ako druhé a až táto nevyhnutnosť tvorí život celku.

Čo je omyl/Ako sa môžme mýliť?
Že sa takzvané dôkazy takýchto viet, napríklad vety o rovnováhe páky, o vzťahu priestoru a času pri voľnom páde atď, ktoré tak často (matematika) podáva, vydávajú za dôkazy a berú sa ako dôkazy, je samo iba dôkazom toho, aká veľká je potreba dokazovania pre poznávanie, kedže poznávanie tam, kde už dôkazy nemá, ocení aj ich zdanie a s tým sa uspokojí.
Formalizmus - Ak napríklad naturalistický formalizmus učí, že um je elektrina albo že zviera je dusík alebo že sa rovná severu alebo juhu atď., prípadne,že ho reprezentuje, a to buď tak obnažene ako je to vyjadrené tu, alebo s použitím rozsiahlejšej terminológie, tak neskúsenosť môže upadnúť do obdivného úžasu a ako hlbokú genialitu uctievať onú silu, ktorá spája, čo sa zdá také odľahlé, onú moc, ktorej sa týmto spojením podriaďuje nehybná zmyslovosť, moc, ktorá jej takto udeľuje zdanie pojmu, ktorá však hlavne umožňuje neobťžovať sa vyjadrovaním pojmu samého či vyjadrovaním významu zmyslovej predstavy.... nahrádzajú pojem čímsi názorným..
Známe ako také je nespoznané práve preto, že je známe. Je to ten najbežnejší sebaklam, ako j klamanie iných, ak sa pri poznávní čosi predpokladá ako známe a rovnako aj, ak sa strpí, že sa to predpokladá ako známe; napriek všetkému hovoreniu o veci takéto vedenie nevie, ako na tom je a nepohne sa z miesta. Subjekt a objekt atď., Boh, príroda, um, zmyselnosť atď. sa bez uváženia kladú za základ ako čosi známe a platné a tvoria pevné body tak pre východisko, ako aj pre návrat. Pohyb sa deje medzi nimi, nehybnými, a teda len na ich povrchu.
Ak je totiž poznávanie nástrojom na zmocnenie sa absolútnej podstaty, ihneď nám napadne, že ak na nejakú vec použijeme nástroj, ten ju nenechá takú, aká je pre seba, ale že ju nejako sformuje a zmení.
Alebo ako poznávanie nie je nástrojom našej činnosti, ale akýmsi pasívnym médiom, cez ktoré k nám dospieva svetlo pravdy, pravdu nedostaneme takú, aká je osebe, ale aká je prostredníctvom tohto média a v tomto médiu.

Čo je poznanie?
Že sa takzvané dôkazy takýchto viet, napríklad vety o rovnováhe páky, o vzťahu priestoru a času pri voľnom páde atď, ktoré tak často (matematika) podáva, vydávajú za dôkazy a berú sa ako dôkazy, je samo iba dôkazom toho, aká veľká je potreba dokazovania pre poznávanie, kedže poznávanie tam, kde už dôkazy nemá, ocení aj ich zdanie a s tým sa uspokojí.
Ak je totiž poznávanie nástrojom na zmocnenie sa absolútnej podstaty, ihneď nám napadne, že ak na nejakú vec použijeme nástroj, ten ju nenechá takú, aká je pre seba, ale že ju nejako sformuje a zmení.
Alebo ako poznávanie nie je nástrojom našej činnosti, ale akýmsi pasívnym médiom, cez ktoré k nám dospieva svetlo pravdy, pravdu nedostaneme takú, aká je osebe, ale aká je prostredníctvom tohto média a v tomto médiu.

Čo je to pravda?
Pravá podoba pravdy je vedeckosť, alebo, čo je to isté, živlom existencie pravdy je výlučne pojem.

Späť na zoznam kníh