Totem a tabu

Späť na zoznam kníh


Totem a tabu

O podobnostiach v duševnom živote divocha a neurotika. Prvý pokus Sigmunda Freuda o využite hľadísk a poznatkov psychoanalýzy k objasneniu problémov psychológie národov.

Autor: Sigmund Freud

<< Mít nebo být?      Traktát o zrušení >>

Úryvky z knihy ako odpovede na otázky:

Čo je to duševná choroba?
(Psychoanalytik) pozná osoby, ktoré si takéto tabu vytvorili individuálne a dodržujú ho rovnako prísne, ako divosi dodržujú zákazy platné pre ich kmeň a spoločnosť.
Keby nebol (Psychoanalytik) zvyknutý označovať týchto jednotlivcov ako "nutkavých neurotikov", musel by pre ich stav považovať najvhodnejší názov "choroba tabu".
Hlavným a ústredným zákazom u neurózy je ako pri tabu zákaz dotyku... Zákaz sa nevzťahuje iba na priamy dotyk telom, ale sa rozširuje i v prenesenom význame slovného spojenia "prísť do styku". Všetko čo privádza myšlienky na zakázané, čo vyvoláva dotyk v myšlienkách je zakázané rovnako ako priamy telesný dotyk.
Typický prípad úzkosti z dotyku vypadá takto: Na počiatku v najrannejšom detstve sa prejavovala silná slasť z dotyku.. Tato túžba sa však čoskoro stretla z vonkajška so zákazom prevádzať práve teto dotyk....
Správanie primitívov k vládcom pripomína tiež jav, ktorý je v neuróze veľmi rozšírený a prejavuje sa navonok ako stihoman. Význam určitej osoby sa tu mimoriadne zveličuje, jej všemohúcnosť sa absurdne stupňuje, aby sa na ňu mohla zvaliť zodpovednosť z všetky protivenstvá, ktoré nemocného postihujú.
V psychologii neuróz sme sa poučili, že akonáhle priania podľahnú vytesneniu, zmení sa ich libido v úzkosť.
Geneticky vyplýva asociálny ráz neurózy z jej pôvodnej snahy uniknúť z neuspokojivej skutočnosti do slastnejšieho sveta fantázie. V reálnom svete, ktorému sa neurotik vyhýba, vládne spoločnosť ľudí a nimi vytvorený poriadok; odvrat od reality je zároveň vystúpením z ľudského spoločenstva.
Nutkavého neurotika môže krúšiť pocit viny, ktorý by mal mať hromadný vrah; pričom sa od detstva chová k blížnym s najväčšou ohľaduplnosťou a úzkostlivosťou. Napriek tomu je pocit viny opodstatnený, zakladá sa intenzívnych a častých prianiach smrti blížnych, ktoré sa v ňom nevedome ozývajú.
Primárne nutkavé úkony týchto neurotikov majú vlastne magickú povahu. Ak to nie sú rovno kúzla, sú to protikúzla na odvrátenie očakávaných pohrom, čím zpravidla neuróza začína.
Chorobný paranoidný proces používa mechanizmus projekcie k odstraneniu konfliktov, ktoré v duševnom živote vznikajú.
Niektoré prípady (detských) fóbií z väčších ziverat sa však dali analyzovať a prezradili svoje tajomstvo. Bolo to vždy rovnaké: ak boli vyšetrované deti chlapci, platila úzkosť k otcovi a na zviera bola iba presunutá.

Ako sa uzdraviť a ostať zdravý?
Pokiaľ ide o liečivé účinky vladárskeho dotyku, nemusíme hľadať príklady u divochov. V nepríliš vzdialených dobách úžívali anglickí kláľovia túto silu proti trpaslictvu..V r 1633 takto Karol I. uzdravil naraz 100 chorých.
vládárov dotyk je liečivým a ochranným prostriedkom proti nebezpečiam.. jedná sa tu však o liečivú silu úmyselného vládcovho dotyku v opaku k nebezpečiu, keď sa ho niekto dotkne sám, o protiklad pasivity a aktivity voči vládcovi.

Prečo má spoločnosť hlboký odpor voči incestu?
U osôb, ktoré spolu od detstva vyrastali, otupil zvyk všetky zmyslové, zrakové, sluchové a hmatové dráždivé podnety, previedol ich na rovinu pokojnej náklonnosti a zbavil ju schopnosti vzbudzovať nutné erotické vzrušenie , potrebné k vyvolaniu pohlavnému zdureniu.
vrodený odpor k pohlavnému styku medzi osobami, ktoré spolu zdieľali detstvo, je psychickým náprotivkom biologickej skutočnosti, že príbuzenské svatby poškodzujú rod
skúsenosti psychoanalýzy úplne vylučujú predpoklad vrodeného odporu k incestnímu styku. Učí naopak, že prvé sexuálne pohnútky mladého človeka sú spravidla incestnej povahy a vytesnené - stávajú sa nepodceňovateľnou hybnou silou neskorších neuróz
Aj človek (podobne ako primáty) žil pôvodne v malých tlupách, v ktorých žiarlivosť najstaršieho a najsilnejšieho samca znemožňovala sexuálnu promiskuitu. ...Každý vypudený (slabší) samec z tlupy si mohol založiť podobnú tlupu, v ktorej v dôsledku náčelníkovej žiarlivosti platil rovnaký zákaz pohlavného styku a postupom času mohlo z týchto pomerov vyplynúť uzákonené pravidlo: žiadny sexuálny styk s osobami rovnakej tlupy.
Sami primitívovia to predsa hovoria a označujú totem, tam kde totemický systém ešte platí, za svojeho predka a praotca. Výsledok tohoto náhradného dosadzovania je pozoruhodný..Ak je totemickým zvieraťom otec, potom oba hlavné príkazy totemizmu: nezabíjať totem a sexuálne neobcovať so žiadnou ženou z príslušného totemu - sa obsahove zhodujú s oboma zločinmi Oidipa, ktorý zabil otca a za manželku pojal matku, i oboma praprianiami dieťaťa...
Keď sa bratia spojili, aby otca premohli, bol u žien každý jeden druhému sokom.. A keď chceli žiť spoločne, nezostávalo bratom nič iného- snáď po prekonaní tvrdých stretov- než vyhlásiť zákaz incestu, čím sa všetci súčnastne zriekli žien, po ktorých túžili

V čom bola Ježišova smrť taká výnimočná?
Bola však ešte iná cesta ako uchlácholiť vedomie viny, a tú nastúpil až Kristus. Išiel a obetoval vlastný život, aby tak zbavil zástup bratov dedičného hriechu.
V kresťanskom mýte bol dedičný hriech človeka nepochybne prehrešením proti bohu-otcovi. Ak Kristus vykupuje ľudstvo z bremena dedičného hriechu tým, že obetuje vlastný život, nutí nás k záveru, že tento hriech bol vraždou. Podľa zákona odplaty, hlboko zakorenenom v ľudskom cítení, sa dá vražda odčiniť iba obetovaním iného života; sebaobetovanie poukazuje na krvavú vinu. Ak vedie toto obetovanie vlastného života k uzmiereniu s bohom-otcom, mohol byť odpykávaný zločin jedine otcovraždou. (ad kresťanstvo)
Uzmierenie s otcom je o to dôkladnejšie, pretože paralelne s touto obeťou dochádza k zrieknutiu sa ženy, kôli ktorej došlo k vzbure proti otcovi. (ad kresťanstvo)
Tým istým činom, ktorým syn ponúka najvyššie pokánie, splňuje tiež túžbu vyrovnať sa otcovi. Stáva sa rovnako bohom vedľa otca či skôr miesto neho. Náboženstvo syna vystriedalo náboženstvo otca. Na znamenie tejto náhrady ožíva stará totemická hostina ako prijímanie, pri ktorej bratia konzumujú tera telo a krv synovu a nie otcovu a touto hostinou sa posväcujú a ztotožňujú so synom.. (ad kresťanstvo)

Je boh ľudský výmysel?
Potreba chrániť kráľov (u divochov) pred všetkým nebezpečenstvom vyplýva z jeho nesmierneho významu pre blaho a biedu poddaných. Prísne vzaté je osobou, ktorá riadi beh sveta, jeho ľud mu je vďačný nielen za dášť a slnečný svit, zaisťujúci úrodu, ale i za vietor, ženúci lode k pobrežiu, a za pevnú zem po ktorej kráčajú.
Psychologický výzkum jedinca nás však učí a zdôrazňuje, že si každý tvorí boha podľa vlastného otca, že jeho osobný pomer k bohu závisí na vzťahu k telesnému otcovi, podľa neho sa mení a kolísa - boh je v podstate len povýšený otec.

Čo je to Boh?
Miesto chýbajúcich náboženských a sociálnych ustanovizní majú Austrálčania sústavu totemizmu...Totem (spravidla zviera, rastlina alebo prírodná sila) je praotcom rodu, potom i jeho ochranným duchom a pomocníkom, ktorý mu veští, a hoci by aj bol inak nebezpečný, pozná svoje deti a šetrí ich.

Čo je manželstvo?
skupinové manželstvo (kde určitý počet mužov má manželské práva nad určitým počtom žien) predchádzalo manželstvo individuálne a zaniklo zanechávajúc zreteľné stopy v reči i obyčajoch.

Čo robíme?
Slávnosť je dovolený, či skôr prikázaný exces, slavnostné prelomenie zákazu. Ľudia sa oddávajú výstrednostiam nie preto, že sa radujú v dôsledku nejakého predpisu, ale exces je podstatou slávnosti. Slavnostnú náladu vyvoláva povolenie inak zakázaných činov.

Ako žijeme?
Praobyvatelia Austrálie.... nestavajú ani domy a pevné chatrče, neobrábajú pôdu, nechovajú domáce zvieratá s výnimkou psa, a dokonca nepoznajú ani hrnčiarstvo. Živia sa výlučne mäsom nejrôznejšich ulovených zvierat a vyhrabanými korienkami. Kráľov a náčelníkov nepoznajú; o spoločných záležitostiach rozhoduje zhromaždenie dospelých mužov.
U Maurov bol každý, kto sa dotkol mŕtvoly alebo sa zúčastnil pohrebu, celkom nečistý a takmer vylúčený zo styku s blížnymi, bol takpovediac bojkotovaný. Nesmel vstúpiť do žiadneho domu, priblížiť sa k osobe alebo veci, bez toho aby ju nakazil. nesmel sa ani dotýkať rukami potravy...
Zákaz vysloviť meno zomrelého sa zpravidla (v niektorých primitívnych kmeňoch) zachováva veľmi prísne.

Aká je spoločnosť? / Kto vládne?
Nie je divu, že vznikla potreba izolovať od ostatných tak nebezpečné osoby, ako sú náčelníci a kňazi, obohnať ich múrom, za ktorým by boli nedostupní. Vyjasňuje sa nám, že tento múr, pôodne postavený z predpisov tabu, existuje dodnes ako dvorný ceremoniál.
Prečo sa od vládcov držať ďalej, už vieme : pretože sú to nositelia tajuplnej a nebezpečnej magickej sily, ktorá sa prenáša dotykom ako elektrický náboj a prináša smrť a zkázu tomu, kto nie je podobným nábojom chránený.
Najprimitívnejšia organizácia, s ktorou sa stretávame a ktorá u niektorých kmeňov trvá dodnes, je združenie mužov, skladajúce sa z rovnoprávnych členov a podliehajúcich obmedzeniam totemického systému s dedičnosťou po matke....ako vzniklo? Jedného dňa sa zapudení bratia spojili, zabili a zjedli otca a skoncovali s otcovskou tlupou. (ad demokracia?)

Čo je to svedomie?
Vnútorná istota (svedomie), že prestúpenie zákazu by viedlo k neznesiteľnému nešťastiu... je spoločná pre tabu aj pre nutkavú neurózu.
Svedomie je vnútorné vedomie o zavrhnuteľnosti určitých našich prianí.
vedomie viny má mnoho z povahy úzkosti; dá sa popísať ako "uzkosť svedomia". Úzkosť však poukazuje na nevedomé pramene.

Predchádza myšlienka jej zhmotnenie - realitu?
Akonáhle si spomenul na nejakú osobu, už ju stretol, akoby ju vyvolal; akonáhle sa spýtal na dlho nezvestného známeho, dozvedel sa, že práve zomrel, takže v ňom vzniklo zdanie, že sa mu telepaticky ohlásil. Akonáhle niekoho hoci aj nie vážne preklínal, mohol čakať, že preklínaná osoba zomrie a zaťaží ho zodpovednosťou za svoju smrť.

Ako ukončiť vojnu (všetky vojny)?
Sexuálna potreba prosto nedokáže zjednotiť ľudí tak ako požiadavky sebazáchovy; sexuálne uspokojenie je predovšetkým súkromnou záležitosťou.

Ako (ne)sexovať?
ubohí nahí kanibalovia (od ktorých by sme neočakávali mravnosť v pohlavnom živote) sa starostlivo a s najúzkostlivejšou prísnosťou snažia zamedziť incestné pohlavné vzťahy. Zdá sa akoby ich celá spoločenská organizácia slúžila tomuto účelu..
členovia toho istého totemu nesmú vstupovať do vzájomných pohlavných vzťahov, nesmú teda spolu uzatvárať svatby.
skupinové manželstvo (kde určitý počet mužov má manželské práva nad určitým počtom žien) predchádzalo manželstvo individuálne a zaniklo zanechávajúc zreteľné stopy v reči i obyčajoch.
U osôb, ktoré spolu od detstva vyrastali, otupil zvyk všetky zmyslové, zrakové, sluchové a hmatové dráždivé podnety, previedol ich na rovinu pokojnej náklonnosti a zbavil ju schopnosti vzbudzovať nutné erotické vzrušenie , potrebné k vyvolaniu pohlavnému zdureniu.
vrodený odpor k pohlavnému styku medzi osobami, ktoré spolu zdieľali detstvo, je psychickým náprotivkom biologickej skutočnosti, že príbuzenské svatby poškodzujú rod

Čo je umenie?
Neurózy ukazujú na jednej strane nápadné a hlboké zhody s veľkými sociálnymi výtvormi umenia, náboženstva a filozofie, na druhej strane sa javia ako ich deformácie.Dalo by sa povedať, že histéria je zkomoleninou umeleckého diela, nutkavá neuróza je zkomoleninou náboženstva a paranoidný blud je zkomoleninou filozofického systému. Túto odchýlku možno odvodiť z toho, že neurózy sú asociálnymi výplodmi, snažia sa súkromnými prostriedkami dokázať to,čo v spoločnosti vzniklo kolektívnou prácou.
V našej kultúre sa "všemohúcnosť myšlienok" zachovala iba v oblasti umenia. Jedine v umení sa ešte stáva, že túžbami stravovaný človek vytvorí niečo , čo sa podobá uspokojeniu, a že táto hra - vďaka umeleckej ilúzii - vyvoláva také emocionálne účinky, ako by bola niečím reálnym.

Čo je čistota?
Prísne vzaté zahrňuje tabu iba
a) posvátny alebo nečistý charakter osob alebo vecí
b) druh obmedzenia, ktorý z tohto charakteru vyplýva
c) posvätnosť (nečistota), ktorá vzniká porušením tohoto zákazu.
Pôvodne tabu neznamenalo ešte posvätné a nečisté, ale označovalo nedotknuteľné, démonické a zdôrazňovalo tak významný znak, spoločný obom protiľahlým pojmom.

Sú ľudia dobrí alebo zlí?
Z poznatkov, ktoré psychoanalýza získava zo snov zdravých ľudí, vidno, že pokušenie zabíjať je i v nás silnejšie a častejšie, než tušíme, a že pôsobí psychicky i tam, kde do našeho vedomia nepreniká.

Je smrť zlá?
Pretože smrť býva považovaná za najhoršie nešťastie, ktoré môže človeka postihnúť, verí sa, že zosnulí sú so svojím osudom veľmi nespokojní.
Podľa názorov prírodných národov umiera človek iba zabitím, či už násilným spôsobom, alebo následkom kúziel, a už preto sa považuje duša za pomstichtivú a podráždenú

Aký je vzťah vedy a náboženstva?
Ľudstvo behom vekov vytvorilo tri také myšlienkové systémy, tri velké svetové názory (ktoré vysvetľujú nielen jednotlivé javy ale umožňujú pochopiť celý svet z jedného hľadiska ako jediný celok) : animistický (mytologický), náboženský a vedecký.

Čo je to kauzalita?

..za účinnú sa považuje podobnosť medzi uskutočneným úkonom a očakávanou udalosťou. (ad mágia a animizmus)

Existujú anjeli, duchovné bytosti?
Démoni sú projekciou nepriateľských citov, ktoré chovajú pozostalí k mrtvým.
toto nepriateľstvo, v nevedomí trápne pociťované ako uspokojenie zo smrti má však u primitíva iný osud; odvracia ho tým, že sa presúva na objekt nepriateľstva, na mŕtveho. Tento obranný pochod, častý v normálnom i chorobnom duševnom živote nazývame projekciou. Pozostalí popiera, že by niekedy voči milovanému nebožtíkovi choval nepriateľske city; teraz ich však chová duše zomrelého..
Tvorba predstáv o duši a viera v démonov v animizme sa odvodzujú z dojmu, ktorým na človeka pôsobí smrť.

Existuje posmrtný život?
Aruntovia majú svojráznu teóriu počatia a znovuzrodenia. Domnievajú sa, že na istých miestach ich krajiny čakajú duchovia zomrelých toho istého totemu na znovuzrodenie a vnikajú do tiel žien, ktoré tade prejdú. Keď sa dieťa narodí, uvedie matka pravdepodné miesto, kde asi dieŤa počala. Podľa toho miesta sa určí totem dieťaťa.
vznik totemizmu - psychologické vysvetlenie: je založené na viere vo "vonkajšiu dušu". Totem mal byť bezpečným miestom kam sa duša uchyľuje, aby unikla pred hroziacim nebezpečím. Keď primitív umiestnil svoju dušu do totemu, bol sám nezraniteľný a dával pozor, aby nositeľa vlastnej duše nepoškodil. Pretože však nevedel, ktoré zo zvierat príslušného rodu je nositeľom jeho duše, šetril prirodzene celý rod.

Existuje duša?
Tvorba predstáv o duši a viera v démonov v animizme sa odvodzujú z dojmu, ktorým na človeka pôsobí smrť.
vznik totemizmu - psychologické vysvetlenie: je založené na viere vo "vonkajšiu dušu". Totem mal byť bezpečným miestom kam sa duša uchyľuje, aby unikla pred hroziacim nebezpečím. Keď primitív umiestnil svoju dušu do totemu, bol sám nezraniteľný a dával pozor, aby nositeľa vlastnej duše nepoškodil. Pretože však nevedel, ktoré zo zvierat príslušného rodu je nositeľom jeho duše, šetril prirodzene celý rod.

Čo je náboženstvo?
Miesto chýbajúcich náboženských a sociálnych ustanovizní majú Austrálčania sústavu totemizmu...Totem (spravidla zviera, rastlina alebo prírodná sila) je praotcom rodu, potom i jeho ochranným duchom a pomocníkom, ktorý mu veští, a hoci by aj bol inak nebezpečný, pozná svoje deti a šetrí ich.
Neurózy ukazujú na jednej strane nápadné a hlboké zhody s veľkými sociálnymi výtvormi umenia, náboženstva a filozofie, na druhej strane sa javia ako ich deformácie.Dalo by sa povedať, že histéria je zkomoleninou umeleckého diela, nutkavá neuróza je zkomoleninou náboženstva a paranoidný blud je zkomoleninou filozofického systému. Túto odchýlku možno odvodiť z toho, že neurózy sú asociálnymi výplodmi, snažia sa súkromnými prostriedkami dokázať to,čo v spoločnosti vzniklo kolektívnou prácou.
Obeť, posvätný úkon (sacrificum), znamenala však pôvodne niečo iného než v neskorších dobách....Obeť bola sprvu preukázateľne iba aktom družnosti a obcovania veriacich s ich bohom.
Zabíjanie obete patrilo pôvodne k úkonom, ktoré boli jednotlivcovi zakázané a ospravedlňovali sa iba vtedy, keď zaň preberal zodpovednosť celý kmeň....s obetným zvieraťom sa zachádzalo ako s kmeňovým príbuzným. Obetujúca obec, jej boh a obetné zviera sú jednej krvi, sú členmi jednoho klanu.
významným rysom totemického náboženstva bolo obradné usmrcovanie a spoločné požívanie zakázaneho totemického zvieraťa.
Totemické náboženstvo vzniklo zo synovského pocitu viny, ako pokus uchlácholiť tento pocit a uzmieriť urazeného otca dodatočnou poslušnosťou. Všetky neskoršie náboženstvá sú pokusmy o vyriešenie rovnakého problému a líšia sa iba podľa kultúrnej úrovne..

Čo je to morálka?
Na šalamúnskych ostrovoch nesmie muž po svatbe svokru ani vidieť, ani s ňou hovoriť Keď ju stretne, tvári sa akoby ju nepoznal, a uteká, aby sa schoval.
tabu je najstarším nepísaným zákonom ľudstva. Všeobecne sa predpokladá, že tabu je staršie ako bohovia a že siaha do dôb pred všetkým náboženským.
Ciele tabu sú rozličné. Priame tabu majú zaistiť:
a) ochranu významých osôb, ako sú náčelníci, kňazi i predmetov apod. proti možnej škode
b) zabezpečenie slabých -žien a detí a obyčajných ľudí vôbec proti mocnému mana (magickej sile) kňazov a náčelníkov
c) ochrana pred nebezpečím z dotyku mŕtvol, z požívania istých jedál atď
d) zaistenie proti narušeniu dôležitých životných aktov , ako je narodenie iniciácia, svatba,...
e) ochrana ľudských bytostí pred mocou a hnevom bohov a démonov
f) ochrana nenarodených a malých detí pred rozmanitými nebezpečenstvami...
Tabu sú prastaré príkazy, ktoré boli kedysi vnútené generáciám primitívnych ľudí zvonku..
Keď Dajakovia zo Sarawaku prinesú z vojenskej výpravy hlavu, chovajú sa k nej celé mesiace s vybranou láskavosťou a oslovujú ju najnežnejšími menami, ktoré ich reč má. dávajú jej do úst najlepšie sústa, pochúťky a dútniky...
kedže sa tabu prejavuje prevažne v zákazoch, dá sa z toho vyvodzovať, že podľa analógie s neurózou - je jeho základom istá žiadostivosť. Nie je predsa treba zakazovať to, čo nikto netúži robiť, ale najprísejšie zakazované je nepochybne predmetom žiadosti.
budeme s úplnou istotou tvrdiť, že nepociťujeme ani najmenšie pokušenie prestúpiť niektoré z prikázaní - napr. "nezabiješ" - a že v nás jeho prestúpenie nevyvoláva nič než pohoršenie.

Čo je to filozofia?
Neurózy ukazujú na jednej strane nápadné a hlboké zhody s veľkými sociálnymi výtvormi umenia, náboženstva a filozofie, na druhej strane sa javia ako ich deformácie.Dalo by sa povedať, že histéria je zkomoleninou umeleckého diela, nutkavá neuróza je zkomoleninou náboženstva a paranoidný blud je zkomoleninou filozofického systému. Túto odchýlku možno odvodiť z toho, že neurózy sú asociálnymi výplodmi, snažia sa súkromnými prostriedkami dokázať to,čo v spoločnosti vzniklo kolektívnou prácou.
Prvý zo svetových názorov, animisticky, je z nich snáď najdôslednejší a najdôkladnejší, vysvetľuje bezo zbytku podstatu sveta. Prvým svetonázorom ľudstva je teda psychologická teória. (ad animizmus)

Čo je omyl/Ako sa môžme mýliť?
Máme spoľahlivé správy o tom, že sa nevedomé prestúpenie zákazu (tabu) skutočne automaticky trestalo. Nevedomý previnilec, ktorý napríklad jedol zakázené zviera, je hlboko skľúčený, čaka smrť a nakoniec zomrie.
Projekcia vnútorného vnímania navonok je primitívny mechanizmus, ktorému napríklad podliehajú i naše zmyslové vnemy a ktorý má i za normálnych okolnosti najväčší podiel na stvárňovaní našeho vonkajšieho sveta.

Späť na zoznam kníh