Umění milovat

Späť na zoznam kníh


Umění milovat

Autor: Erich Fromm

<< Výklad afektů      O spoločenskej zmlu >>

Úryvky z knihy ako odpovede na otázky:

Čo je to duševná choroba?
Najhlbšia ľudská potreba je potreba prekonať odlúčenosť, opustiť väzenie svojej samoty. Absolútny neúspech pri sledovaní tohto cieľa znamená šialenstvo, pretože panická hrôza nad úplnou izoláciou sa dá prekonať len tak radikálnym útekom od vonkajšieho sveta, že pocit izolácie zmizne - tým, že zmizne vonkajší svet, od ktorého je človek izolovaný.
Charakteristické pre všetky tieto neurotické vývojové rysy je to, že jeden princíp, materský alebo otcovský, sa nevyvinie..
.. niektoré typy neuróz, ako posadnutosť, vznikajú skor na základe jednostranného pripútania sa k otcovi, a iné, ako napr. hystéria, alkoholizmus, neschopnosť sa presadiť a realisticky si poradiť so životom, sú výsledkom pripútania sústredeného na matku.

Ako milovať?
láska je dieťaťom slobody, nikdy nie dieťaťom ovládania
Ak sa chcem naučiť umeniu milovať, musím usilovať o objektivitu v každej situácii, musím sa naučiť vycítiť, kedy nie som objektívny. Musím sa naučiť rozlišovať medzi svojou predstavou o niekom a jeho chovaním ako ho vidím v narcistickom skreslení, a medzi realitou tohto človeka, ako existuje bez ohľadu na moje záujmy, potreby a obavy. Kto získal schopnosť k objektivite a rozumu, ten prešiel polovicu cesty k umeniu milovať, ale musí ju získať voči komukoľvek, s kým príde do styku.
základom úspešných milostných vzťahov, a najmä šťastného manželstva je sexuálne uspokojenie. Príčina toľkých nešťastných manželstiev je v tom, že partneri nedosiahli správneho "sexuálneho prispôsobenia"; za dôvod tejto chyby sa považovala nevedomosť o "správnom" sexuálnom správaní, teda nesprávna sexuálna technika jedného či oboch partnerov.

Ako prekonať odlúčenosť , opustiť väzenie svojej samoty?
Najhlbšia ľudská potreba je potreba prekonať odlúčenosť, opustiť väzenie svojej samoty. Absolútny neúspech pri sledovaní tohto cieľa znamená šialenstvo, pretože panická hrôza nad úplnou izoláciou sa dá prekonať len tak radikálnym útekom od vonkajšieho sveta, že pocit izolácie zmizne - tým, že zmizne vonkajší svet, od ktorého je človek izolovaný.
Jedna z ciest k dosiahnutiu tohto cieľa (prekonania odlúčenosti) sú všetky druhy orgiastických stavov. Tie môžu mať formu tranzu, vyvolaného samovoľe, niekedy za pomoci omamných jedov. Mnoho rituálov primitívnych kmeňov je živým obrazom tohto typu riešenia. V prechodnom stave exaltaácie vonkajší svet mizne a s ním sa stratí i pocit odlúčenosti od neho. Pokiaľ sa takéto obrady prevádzajú spoločne, pristupuje k tomu poci splynutia so skupinou, ktorá robí toto riešenie ešte účinnejším.
Alkoholizmus a požívanie omamných jedov sú formy (orgiastických praktík) , ktoré si jednotlivec vyberá v neorgiastickom kultúrnom okruhu.... takíto jednotlivci trpia pocitom viny a výčitkami svedomia. Zatiaľčo sa pokúšajú uniknúť zo svojej odlúčenosti tým, že sa utiekajú k alkoho či omamným látkam, pociťujú svoju odlúčenosť ešte silnejšie, keď sa orgiastický zážitok skončil...
..vyhledávaní pohlavného orgazmu dostáva často funkciu, ktorá ho činí podobným alkoholizmu a požívaniu omamných jedov. Stáva sa zúfalým úsilím o útek od úzkosti, ktorú vyvoláva odlúčenosť a výsledkom je stále silnejší poci odlúčenosti, pretože pohlavný akt bez lásky nikdy nepreklenie medzeru medzi dvoma ľuďmi, iba ak na okamih.
Aj v súčastnej západnej spoločnosti je splynutie so skupinou prevládajúcou formou prekonávania odlúčenosti.... Ak som taký ako všetci, ak nemám myšlienky a pocity, ktoré ma od nich odlišujú, ak sa prispôsobím zvykom a spôsobom obliekania, ideám, všeobecne prijateľným spôsopbom konia, som spasený, spasený od desivého zážitku samoty...konformita
Jenota dosiahnutá konformitou nie je intenzívna ani búrlivá; je pokojná, podriaďuje sa rutine, a práve preto nestačí na to, aby stíšila úzkosť z odlúčenia.
úloha rutiny práce a rutiny zábavy ako prostriedku k zmierneniu úzkosti z odlúčenia: Človek sa stáva "dodržovateľom pracovných hodin"... Má len málo iniciatívy, jeho úlohy sú predpísané organizáciou práve... I city sa predpisujú: bodrosť, tolerancia, spoľahlivosť, ctižiadostivosť a schopnosť vychádzať s každým bez treníc. Zábava je podobne šablonovitá, i keď nie tak drasticky..
Tretia cesta ako dosiahnuť jednotu je tvorivá činnosť, či už umelecká alebo remeselnická.V každom druhu tvorivej práce sa človek spojuje s materálom, ktorý reprezentuje vonkajší svet.... nie je to však jednota medzi osobami.
Plná odpoveď v je dosiahutí spojenia medzi osobami, v splynutí s inou osobou v láske.
základ našej potreby milovať je v zážitku odlúčenosti a z neho vyplývajúcej potreby prekonať úzkosť z odlúčenosti zážitkom spojenia. Náboženská forma lásky, ktorá sa nazýva láska k bohu, nie je z psychologického hľadiska odlišná.

Ako poznať iného človeka?
Je jedna - zúfalá - cesta, ako poznať toto tajomstvo: znamená to mať úplnú moc na iným človekom...najvýšší stupeň tohoto úsilia o poznanie je vo výstrelkoch sadizmu, v prianí a schopnosti spôsobiť ľudskej bytosti utrpenie, trýzniť ju, donútiť ju, aby v utrpení vydala svoje tajomstvo.
Poviem vám to tak: strieľaním sa chlapa len zbavíte... Strieľaním sa nikdy nedostanete k duši, nezistíte, kde v chlapovi je a ako sa prejavuje. Ale ja nešetrím sám seba a neraz som šľapal po nepriateľovi viac než hodinu. Viete, chcem poznať, čo život naozaj je, čo je pod ním.
Sadizmus je motivovný prianím poznať tajomstvo, zostávam však rovnako nevedomý ako predtým. Roztrhal som druhú bytosť úd po úde, avšak jediné čo som dosiahol, je, že som ju zničil.
Druhá cesta k poznániu tajomstva (človeka) je láska. Láska je aktívne prenikanie druhej osoby, pri ktorom moje prianie poznať je uspokojené spojením... Poznávam spôsobom, ktorý jediný umožňuje človeku poznať to, čo je živé: zážitkom spojenia, a nie takým druhom poznania, ktoré nám môže dať myslenie.

Aké sú druhy lásky?
Detská láska sa riadi princípom: "Milujem, pretože som milovaný". Zrelá láska sa riadi princípom : "Som milovaný, pretože milujem". Nezrelá láska hovorí : "Milujem ťa, pretože ťa potrebujem". Zrelá láska hovorí :"potrebujem ťa, pretože ťa milujem."
Materská láska je vo svojej podstate nepodmienená. Matka miluje novorodenca preto, že je to jej dieťa, nie preto, že dieťa splnilo nejakú špecifickú podmienku, alebo nejaké špecifické očakávanie...Bezpodmienečná láska zodpovedá jednej z najhlbších túžob nielen dieťaťa, ale každej ľudskej bytosti..
Otcovská láska je láska podmienená. Jej princípom je: "Milujem ťa, pretože plníš moje očakávania, pretože konáš svoju povinnosť, pretože si ako ja."...Je v povahe otcovskej lásky, že poslušnosť sa stáva hlavnou cnosťou, neposlušnosť hlavným hriechom - a trestom za ňu je je odňatie otcovskej lásky.... Pretože otcovská láska je podmienená, môžem niečo urobiť, aby som ju získal, môžem na nej pracovať; nie je mimo mojej kontroly ako láska materská.
Najzákladnejším druhom lásky, ktorý je základom všetkých jej typov, je láska bratská...láska ku všetkým ľuďom; je priamo charakterizovaná svojou nevzlúčnosťou... Bratská láska je založena na skúsenosti, že všetci sme jedno. Rozdiely v nadaní, inteligencii, znalostiach sú zväčša zanedbateľné v porovnaní s identitou ľudského jadra, ktoré je spoločné všetkým.
Bratská láska je láska medzi rovnými; ale dokonca ani ako rovní si nie sme vždy "rovní"; pokiaľ sme ľudia, všitci potrebujeme pomoc. Dnes ja, zajtra ty.
Bratská láska je láska medzi rovnými; materská láska je láska k bezmocnému....ktoré svojou podstatou nie sú obmedzené na jednu osobu... V protiklade k týmto dvom typom lásky stojí láska erotická. Je to túžba po úplnom splynutí, po spojení s druhým človekom. Je svojou povahou exluzívna, a nie univerzálna; je to snáď najklamnejšia forma lásky vôbec.
láska erotická je túžba po úplnom splynutí, po spojení s druhým človekom. Je svojou povahou exluzívna, a nie univerzálna
Je rozšírené presvedčenie, že je cnostné milovať druhých, ale milovať seba samého je hriešne. Predpokladá sa, že pokiaľ milujem samého seba, nemilujem iných, že sebeláska je to isté ako sebeckosť.
Sebeláska je totožná s narcizmom, s obrátením libida k vlastnej osobe. Narcizmus je najrannejšie štádium ľudského vývoja, a kto sa v neskoršom živote k tomuto narcistickému štádiu vrátil, je neschopný lásky; v extrémnych prípadoch je chromomyseľný.... Láska a sebeláska sa tak vzájomne vylučujú v tom zmysle, že čím je viac jedného, tým je menej druhého.
láska k iným a láska k sebe nie sú alternatívy. Naopak, u všetkých tých, ktorí sú schopní milovať druhých, najde sa i láskyplný vzťah k sebe. Láska je v zásade nedeliteľná, pokiaľ ide o vzťah medzi "objektami" a vlastnou osobou.

Čo nie je láska?
Láska ako vzájomné pohlavné ukojenie a láska ako "spolupráca kolektívu" a ako útočisko pre samotou sú dve hlavné formy rozkladu lásky v modernej západnej spoločnosti, je to patológia lásky podľa spoločenskej šablóny.
Základná podmienka neurotickej láskyje tá, že jeden alebo obaja "milenci" zostali pripútaní k postave jedného z rodičov a prenášajú city, nadeje a obavy, ktoré kedysi mali voči otcovi alebo matke, na človeka , ktorého milujú v dospelom veku.
Príklad neurotického milostného vzťahu muža, ktorý vo svojom citovom vývoji uviazol v infatilonom pripútaní k matke: Takýto muži akoby nikdy neboli odstavení od prsa svojich matiek. Cítia sa stále ako deti; túžia pomatkynej ochrane, láske, po jej teple, obdive; chcú jej nepodmienenú lásku.... Takýto muži sú často veľmi nežní a milí... Ale ich vzťah k žene (ako aj ku ostatným ľuďom) je povrchný a nezodpovedný. Ich cieľom je byť milovaný a nie milovať...žena by mala byť ochotná prehliadať aj milostné pletky s inými ženami... všetko, čo nedosahuje postaj milujúcej matky voči rozkošnému dieťaťu j sa považuje za nedostatok lásky.
Iná forma neurotickej patologie sa nájde tam, kde prevažuje pripútanie k otcovi....Syn, pre ktorého je otcova láska jediná, ktorú má, sa pripútava otrocky k otcovi. Jeho hlavný cieľ v živote je zapáčiŤ sa mu... Takí ľudia bývajú často spoločensky veľmi úspešní. Sú svedomití, spoľahliví, horliví. Ale vo vzťahu k ženám ostávajú neangažovaní a zachovávajú odstup. Žena pre nich nemá ústredný význam; obvykle ňou trochu pohŕdajú a často to maskujú otcovským záujmom, ako by bola malým dievčatkom.
Láska je v základe sexualnym javom : Keď človek na základe skúsenosti zistil, že pohlavná (genitálna) láska mu poskytuje najväčšiu rozkoš, takže sa pre neho stala prototypom každého šťastia, muselo mu to byť povzbudením, aby naďalej hľadal svoje šťastie cestou pohlavných vzťahov, aby urobil genitálnu erotiku ústredným bodom svojeho života.
Forma pseudolásky, ktorá je dosť častá a ktorá sa prežíva (a ešte častejsšie popisuje vo filmoch a románoch) ako "veľká láska, je zbožňujúca láska. Keď človek nedosiahol úroveň, v ktorej má pocit identity, jastva, založený na tvorivom rozvoji svojich schopností. ľahko tiahne k "zbožšteniu" milovanej osoby..... Pretože obvykle nikto nemôže dlho plniť očakávania svojho zbožňovateľa, sklamanie je nevyhnutelné a pre jeho vyliečenie sa hľadá nová modli, niekedy v nekonečnom kruhu.
Inou formou pseudolásky môžeme nazvať sentimentálnu lásku. Jej podstata je v tom, že sa láska prežíva len vo fantázii, a nie v skutočnom, prítomnom vzťahu k skutočnému človeku.

Čo chceme?
Najhlbšia ľudská potreba je potreba prekonať odlúčenosť, opustiť väzenie svojej samoty. Absolútny neúspech pri sledovaní tohto cieľa znamená šialenstvo, pretože panická hrôza nad úplnou izoláciou sa dá prekonať len tak radikálnym útekom od vonkajšieho sveta, že pocit izolácie zmizne - tým, že zmizne vonkajší svet, od ktorého je človek izolovaný.
základ našej potreby milovať je v zážitku odlúčenosti a z neho vyplývajúcej potreby prekonať úzkosť z odlúčenosti zážitkom spojenia. Náboženská forma lásky, ktorá sa nazýva láska k bohu, nie je z psychologického hľadiska odlišná.

Prečo Boha nemožno vidieť?
Niektorí ľudia si myslia, že Boha uvidia, akoby on stál tam a oni tu, ale tak tomu nebude. Boh a já jedno sme. Tím, že boha poznávam, privádzam ho k sebe, láskou k nemu doň prenikám.

Je boh ľudský výmysel?
Pokiaľ je boh otec, ja som dieťa...Stále tvrdím ako dieťa - a prajem si, aby to tak bolo - že je to otec, ktorý ma chráni, ktorý ma stráži, ktorý ma trestá, otec, ktorý ma má rád, keď som poslušný, ktorému lichotí moja chvála a ktorý sa hnevá za moju neposlušnosť. Celkom zrejme väčšina ľudí vo svojom vývoji neprekonala toto infatilné štádium, a preto viera v boha je pre nich vierou v pomáhajúceho otca - detisnkou ilúziou.
V nedávnom oživení nedávnych dôb sa viera v boha premenila v psychologický nástroj lepšieho prispôsobenia pre konkurenčný boj. Náboženstvo sa spojuje s autosugesciou a psychoterapiou, aby pomáhalo človeku v jeho obchodnej činnosti.

Čo je to mužnosť? Čo je to ženskosť?
..sexualita je pes se mužská... libido je pravidelne mužskej povahy, bez ohľadu na to, či ide o libido muža alebo ženy.
Mužský charakter sa dá definovať tým, že má vlastnosti prenikania, vodcovstva, aktivity, disciplíny a dobrodružnosti; ženský charakter vlastnosťami plodnej vnímavosti, túžby ochraňovať, realizmu, vytrvalosti, materskosti.
Ak sú mužské charakterové rysy u muža oslabené tým, že citovo zostal dieťaťom, bude sa veľmi často pokúšať kompenzovať tento nedostatok výlučným dôrazom na svoju mužskú úlohu v pohlaví. Výsledkom je donchuán,, ktorý pociťuje potrebu dokazovať svoju pohlavnú mužskú zdatnosť, pretože si je neistý svojou mužnosťou v charaktologickom zmysle.
Keď je oslabenie (charakterovéj) mužnosti extrémnejšie, hlavnou - a zvrátenou - náhradkou mužnosti sa stáva sadizmus (a použitie násilia).

Ako si vyberáme partnerov ?
Automaty nemôžu milovať; môžu si iba navzájom predávať svoje "osobnostné balíčky" a dúfať, že nebudú pri tomto obchode oklamaní.

Ako žijeme?
Väčšina ľudí si svoju potrebu konformity ani neuvedomuje. žijú v klamlivej predstave, že ... iba zhodou okolnosti sú ich názory rovnaké ako názovy väčšiny. Súhlas všetkých je im dôkazom správnosti "ich" myšlienok.
Reklamné heslo "je to iné" ukazuje smiešnosť tej dojemnej túžby po odlišnosti tam, kde žiadna odlišnosť nie je.
úloha rutiny práce a rutiny zábavy ako prostriedku k zmierneniu úzkosti z odlúčenia: Človek sa stáva "dodržovateľom pracovných hodin"... Má len málo iniciatívy, jeho úlohy sú predpísané organizáciou práve... I city sa predpisujú: bodrosť, tolerancia, spoľahlivosť, ctižiadostivosť a schopnosť vychádzať s každým bez treníc. Zábava je podobne šablonovitá, i keď nie tak drasticky..
Obrovské centralizované podniky s dôkladnou deľbou práce vedú k takej organizácii práce, v ktorej jednotlivec stráca svoju individualitu a stáva sa ľahko nahraditeľným kolieskom veľkého stroja...ľudské vzťahy sú v podstate vzťahy odcudzených automatov...napriek tomu, že sa každý snaží byť čo najbližšie ostatným, zostáva celkom sám, zaplavený hlbokým pocitom úzkosti a viny, ktorý je vždy výsledkom nemožnosti prekonať ľudskú odlúčenosť.

Aká je spoločnosť? / Kto vládne?
Obrovské centralizované podniky s dôkladnou deľbou práce vedú k takej organizácii práce, v ktorej jednotlivec stráca svoju individualitu a stáva sa ľahko nahraditeľným kolieskom veľkého stroja...ľudské vzťahy sú v podstate vzťahy odcudzených automatov...napriek tomu, že sa každý snaží byť čo najbližšie ostatným, zostáva celkom sám, zaplavený hlbokým pocitom úzkosti a viny, ktorý je vždy výsledkom nemožnosti prekonať ľudskú odlúčenosť.
Velké podniky sú stále väčšie a menšie sú vytlačované.

Čo je to svedomie?
Pokiaľ sú tieto orgiastické stavy všeobecnou praxou kmeňa, nevyvolávajú pocit úzkosti či viny. Je to dokonca správny, cnostný spôsob jednania, pretože sa na ňom podieľajú všetci a je schvaľovaný či vyžadovaný šamanom či kňazom; nie je teda prečo sa cítiť vinným alebo sa hanbiť.
Alkoholizmus a požívanie omamných jedov sú formy (orgiastických praktík) , ktoré si jednotlivec vyberá v neorgiastickom kultúrnom okruhu.... takíto jednotlivci trpia pocitom viny a výčitkami svedomia. Zatiaľčo sa pokúšajú uniknúť zo svojej odlúčenosti tým, že sa utiekajú k alkoho či omamným látkam, pociťujú svoju odlúčenosť ešte silnejšie, keď sa orgiastický zážitok skončil...
Nakoniec a dospelý človek dostane do štádia, že je sám sebe matkou i otcom. Má akoby materské i otcovské vedomie. Materské vedomie hovorí: "Nie je žiadna chyba, žiadny zločin, ktorý by ťa mohol zbaviť mojej lásky, môjho priania, aby si žil a bol šťastný. Otcovské vedomie hovorí: "Konal si nesprávne, nemôžeš sa vyhnúť dôsledkom svojho nesprávneho konania, a hlavne sa musíš zmeniť, aby som ťa mal rád.

Čo je človek?
Čo je podstatné v existencii človeka, je skutočnosť, že sa vymanil z ríše zvierat, z pudového prispôsobenia, že prekročil hranice prírody. je jej súčasťou a predsa, pretože sa už raz odtrhol, nemôže sa k nej vrátiť... zážitok odlúčenosti vyvoláva úzkosť....

Ako krotiť vášne?
Paradoxné myslenie viedlo k tolerantnosti a k úsiliu o premenu vlastnej osoby.

Ako (ne)sexovať?
..vyhledávaní pohlavného orgazmu dostáva často funkciu, ktorá ho činí podobným alkoholizmu a požívaniu omamných jedov. Stáva sa zúfalým úsilím o útek od úzkosti, ktorú vyvoláva odlúčenosť a výsledkom je stále silnejší poci odlúčenosti, pretože pohlavný akt bez lásky nikdy nepreklenie medzeru medzi dvoma ľuďmi, iba ak na okamih.
Ak túžba po telesnom spojení nie je vyvolaná láskou, ak eroticka láska nie je tiež láskou bratskou, nevedie nikdy k inému spojeniu než v orgiastickom, prechodnom zmysle. Pohlavná príťažlivosť vyvoláva na okamih ilúziu spojenia, ale bez lásky vedie také spojenie k tomu, že si dvaja cudzí ľudia zostanú rovnako vzdialení, ak boli predtým - niekedy sa pred sebou hanbia, alebo sa dokonca nenávidia, pretože keď ilúzia prejde, cítia svoje odcudzenie ešte výraznejšie než predtým.

Piť či nepiť?
Jedna z ciest k dosiahnutiu tohto cieľa (prekonania odlúčenosti) sú všetky druhy orgiastických stavov. Tie môžu mať formu tranzu, vyvolaného samovoľe, niekedy za pomoci omamných jedov. Mnoho rituálov primitívnych kmeňov je živým obrazom tohto typu riešenia. V prechodnom stave exaltaácie vonkajší svet mizne a s ním sa stratí i pocit odlúčenosti od neho. Pokiaľ sa takéto obrady prevádzajú spoločne, pristupuje k tomu poci splynutia so skupinou, ktorá robí toto riešenie ešte účinnejším.

Čo robiť?
Čo dáva jeden človek druhému? Dáva sám seba, dáva z najcennejšieho, čo má, zo svojho života. To neznamená nutne, že obetuje svoj život za druhého, ale dáva mu z toho, čo je v ňom živé; dáva mu zo svojej radosti, zo svojho záumu, zo svojho pochopenia, zo svojich vedomostí, zo svojho humoru, zo svojho smutku - zo všetkých výrazov a prejavov toho, čo je v ňom živé.

Ako žiť?
Úplné ukojenie všetkých pudových potrieb nielen nezaručuje šťastie, ale nezaručuje ani duševné zdravie..muži - a rovnako i ženy -, ktorí venujú svoj život neobmedzenému sexuálnemu ukojeniu, nedosahujú šťastie a veľmi často trpia ťažkými neurotickými konfliktmi a symptomami.

Čo sú to hodnoty?
Trh tovarov určuje podmienky, podľa ktorých sa tovar vymieňa, trh práce určuje spôsob kúpy a predaja práce. Užitočné veci a užitočná ľudská energia aj schopnosť sa premieňajú na tovar, ktoré sa vymieňa bez násilia a bez podvodu za tržných podmienok....ľudská energia i schopnosti nemajú hodnotu, ak o ne nie je za súčastných trhových podmienok záujem.

Je majetok dobrý alebo zlý?
Nie ten, kto má mnoho, je bohatý, ale ten, kto veľa dáva. Zberač pokladov, ktorý trpí strachom a ustarostenosťou, aby nič nestratil, je v psychologickom zmysle chudobný, zbiedačený človek, bez ohľadu na to, koľko má.

Je ego dobré alebo zlé?
Je rozšírené presvedčenie, že je cnostné milovať druhých, ale milovať seba samého je hriešne. Predpokladá sa, že pokiaľ milujem samého seba, nemilujem iných, že sebeláska je to isté ako sebeckosť.
vyskutuje sa neurotická nesebeckosť ako symptom neurózy, pri ktorej je schopnosť človeka k láske a k akejkoľvek radosti ochromená, človek je plný nepriateľstva k životu a za fasádou nesebeckosti sa skrýva subtílna, ale zato o nič menej intenzivívna pripútanosť a sústredenosť k vlastnej osobe.
Sebeláska a sebeckosť zďaleka nie sú to isté, naopak sú to protiklady.... Je pravda, že sobecký človek nie je schopný milovať druhých, ale nie je schopný milovať ani samého seba.

Čo je láska?
Je láska umenie? Ak áno, potom vyžaduje znalosť a úsilie. ..sotvakto pomyslí na to, že láske sa je treba učiť. Problém znie, "ako milovať?", problém schpnosti k láske.
Láska je príjemný pocit, ku prežitiu ktorého sa dostáva človek náhodne, niečo, do čoho "zapadne až po uši", ak má šťastie. Problém lásky spočíva v tom, "ako byť milovaný?" Jedna z ciest, po ktorej sa púšťajú hlavne muži, je byť úspešný, byť mocný a bohatý...Iná cesta, ktorú volia hlavne ženy, je úsilie o zvýšenie vlastnej príťažlivosti starostlivosťou o svoje telo, odev...ďalšia možnosť, ako získať príťažlivosť, ktorú využívajú muži i ženy, je že si človek osvojí príjemné spôsoby,schopnosť viesť zaujímvé rozhovory, je ochotný pomáhať, skromný a nesvárlivý.
Milovať je ľahké, ale ťažko je nájsť správny objekt, ktorý by sme mohli milovať, alebo ktorým by sme mohli byť milovaný.
Keď dvaja ľudia, ktorí si boli cudzí, ako si je väčšina ľudí, náhle nechajú padnúť stenu, ktorá ich oddeľovala, a majú pocit blízkosti, cítia sa ako jedna bytosť je pre nich tento okamih jedným z najviac obšťastňujúcich, najviac vzrušujúcich zážitkov... Avšak tento typ lásky je svojou podstatou prechodný. Oba osoby sa dobre zoznámia, ich intimita stratí zázračnosť, až nakoniec ich rozpory, ich sklamanie a nuda, ktorú navzájom pociťujú, zabijú všetko, čo z počiatočného vzrušenia ostalo.
Plná odpoveď v je dosiahutí spojenia medzi osobami, v splynutí s inou osobou v láske.
Existuje láska ako zrelá odpoveď na otázku existencie, ale takisto nezrelé formy lásky, ktoré by sme mohli nazvať symbiotickým spojením. Symbiotické spojenie má svoj biologický vzor vo vzťahu medzi tehotnou matkou a plodom... V psychickom symbiotickom spojení sú obe tela nezávislé, ale ten istý druh spojenia existuje psychologicky.
Pasívna forma symbiotického spojenia (t.j. nezrelej lásky) je forma podriadenia, ktorou nazývame klinickým termínom masochizmus. Masochista uteká od neznesiteľného pocitu izolácie a odlúčenia tým, že robí sám zo seba neoddeliteľú súčasť druhej osoby, ktorá ho riadi, vedie a ochraňuje... Moc toho, ktorému sa podriaďuje, sa nasadzuje, či už je to človek alebo boh; on je všetko, já som nič, iba ak súčasť jeho bytosti. Masochista sa nemusí rozhodovať, nemusí riskovať, nie je nikdy sám - ale nie je nazávislý; nemá svoju celistvosť, ešte sa úplne nenarodil.
Aktívna forma symbiotického spojenia (nezrelej lásky) je ovládnutie, alebo - ak použijeme psychologický termín, ktorý zodpovedá masochizmu - sadizmus. Sadista chce utiecť svojmu osamoteniu a svojemu pocitu uväznenia tým, že urobí druhú osobu časťou seba samého. nadúva a povnáša sa tým, že privteľuje inú osobu, ktorá sa mu klania. Sadista je rovnako závislý na poddajnom partnerovi ako on na ňom.. Rozdiel je len v tom, že sadista rozkazuje, využíva, ubližuje , ponižuje a že masochista si dáva rozkazovať, nechá sa využívať...
Láska je aktívnou silou v človeku; silou, ktorá preráža múry, ktoré oddeľujú človeka od ostatných ľudí, a zjednocujú ho s inými; láska pôsobí, že prekonáva pocit izolácie a odlúčenosti, a napriek tomu môže zostať sám sebou, zachovať svoju celistvosť.
Láska je aktivita a nie pasívny afekt; je to "zotrvanie v" a nie "padanie do". Najvšeobecnejšie sa dá aktívny charakter lásky vyjadriť tým, že láska je predovšetkým "dávať", nie "prijímať".
Okrem prvku dávania sa aktívny charakter lásky prejavuje tým, že vždy zahrňuje niektoré základné prvky spoločné všetkým formám lásky. Sú to starostlivosť, zodpovednosť, úcta a znalosť.
Sigmund Freud nepoznal, že pohlavná túžba je jedným z prejavov potreby lásky a spojenia. Ale Freudov omyl bol ešte hlbší. V súlade so svojím fyziologickým materializmom vidí v pohlavnom pude výsledok chemicky vyvolaného napätia v tele, ktoré je bolestivé a hľadá uvoľnenie.
Materské vedomie hovorí: "Nie je žiadna chyba, žiadny zločin, ktorý by ťa mohol zbaviť mojej lásky, môjho priania, aby si žil a bol šťastný.
Láska nie je predovšetkým vzťah k určitej osobe; je to postoj, orientácia charakteru, určujúca spriaznenosť so svetom ako celkom, a nie len s jedným "objektom" lásky. Ak niekto miluje len jedného človeka a ku všetkým ostatným ľuďom je ľahostajný, nie je jeho láska nič iného než symbiotické pripútanie či rozšírené sebectvo.
Niektorí totiž nevidia, že láska je aktivita, sila duše, veria, že všetko, čo je treba, ja nájsť správny objekt - a potom už pôjde všetko samo od seba. Takýto názor sa dá porovnať s názorom človeka, ktorý chce maľovať, ale namiesto toho aby sa tomuto umeniu naučil, tvrdí, že musí čakať iba na správny objekt, a akonáhle ho nájde, bude krásne maľovať.
dôkazom intezity lásky vraj je, ak nemilujeme nikoho iného, než milovanú osobu
Ak skutočne milujem jedného človeka, milujem všetkých ľudí, milujem svet, milujem život. Ak som schopný niekomu povedať "Milujem ťa", musím byť tiež schopný povedať "V tebe milujem všetkých ľudí, prostredníctvom teba milujem svet, v tebe milujem i seba."
Nežnosť nie je vôbec, ako veril Sigmund Freud, sublimáciou pohlavného pudu; je priamy výplod bratskej lásky a existuje v telesných rovnako ako netelesných formách lásky.

Ako vzniká nenávisť?
Nedostatok objektivity vo vzťahu k cudzím márodom je všeobecne známy. Zo dňa na deň sa nejaký národ začne vykresľovať ako stelesnená zvrátenosť a krutosť, zatiaľčo národ vlastný ako výkvet dobroty a ušlachtilosti. Každý čin nepriateľa sa posudzuje podľa jedného merítka, každý vlastný čin podľa iného.I dobré činy nepriateľa sa považujú za znamenie zvláštnej diabolskosti, ktorá chce oklamať nás a svet, zatiaľčo naše zlé činy sa ospavedlňujú našimi ušlachtilými cieľmi, ktorým slúžia...... objektivita je výnimkou, a väčší či menší stupeň narcistického skreslenia je pravidlom.

Čo je hriech?
Pokiaľ sú tieto orgiastické stavy všeobecnou praxou kmeňa, nevyvolávajú pocit úzkosti či viny. Je to dokonca správny, cnostný spôsob jednania, pretože sa na ňom podieľajú všetci a je schvaľovaný či vyžadovaný šamanom či kňazom; nie je teda prečo sa cítiť vinným alebo sa hanbiť.
Alkoholizmus a požívanie omamných jedov sú formy (orgiastických praktík) , ktoré si jednotlivec vyberá v neorgiastickom kultúrnom okruhu.... takíto jednotlivci trpia pocitom viny a výčitkami svedomia. Zatiaľčo sa pokúšajú uniknúť zo svojej odlúčenosti tým, že sa utiekajú k alkoho či omamným látkam, pociťujú svoju odlúčenosť ešte silnejšie, keď sa orgiastický zážitok skončil...
Otcovská láska je láska podmienená. Jej princípom je: "Milujem ťa, pretože plníš moje očakávania, pretože konáš svoju povinnosť, pretože si ako ja."...Je v povahe otcovskej lásky, že poslušnosť sa stáva hlavnou cnosťou, neposlušnosť hlavným hriechom - a trestom za ňu je je odňatie otcovskej lásky.... Pretože otcovská láska je podmienená, môžem niečo urobiť, aby som ju získal, môžem na nej pracovať; nie je mimo mojej kontroly ako láska materská.

Čo je to utrpenie?
Ak milujete, bez toho že podnietite lásku, t.j. ak vaša láska ako taká navyvoláva lásku, ak prostredníctvom výrazu života ako milujúceho nespravíte zo seba milovaného, potom je vaša láska bezmocná, je to nešťastie.

Kde je Boh?

Niektorí ľudia si myslia, že Boha uvidia, akoby on stál tam a oni tu, ale tak tomu nebude. Boh a já jedno sme. Tím, že boha poznávam, privádzam ho k sebe, láskou k nemu doň prenikám.

Prečo chceme, to čo chceme?
Čo je podstatné v existencii človeka, je skutočnosť, že sa vymanil z ríše zvierat, z pudového prispôsobenia, že prekročil hranice prírody. je jej súčasťou a predsa, pretože sa už raz odtrhol, nemôže sa k nej vrátiť... zážitok odlúčenosti vyvoláva úzkosť....

Prečo sú vojny?
Nedostatok objektivity vo vzťahu k cudzím márodom je všeobecne známy. Zo dňa na deň sa nejaký národ začne vykresľovať ako stelesnená zvrátenosť a krutosť, zatiaľčo národ vlastný ako výkvet dobroty a ušlachtilosti. Každý čin nepriateľa sa posudzuje podľa jedného merítka, každý vlastný čin podľa iného.I dobré činy nepriateľa sa považujú za znamenie zvláštnej diabolskosti, ktorá chce oklamať nás a svet, zatiaľčo naše zlé činy sa ospavedlňujú našimi ušlachtilými cieľmi, ktorým slúžia...... objektivita je výnimkou, a väčší či menší stupeň narcistického skreslenia je pravidlom.

Ako poznať Boha?
Konvenčná západná teológia sa pokúša poznávať boha myslením, vyslovovať výroky o bohu. Predpokladá, že možem poznať boha vo svojom myslení.
Mysticizmus, ktorý je dôsledným výsledkom monoteizmu, sa vzdáva pokusu poznať boha myslením a nahradzuje ho zážitkom spojenia s bohom, v ktorom nie je miesto - ani potreba - pre znalosti o bohu.
Učitelia paradoxnej logiky hovoria, že človek môže pochopiť poslednú realitu len v rozporoch, že konečnú realitu - samotné Jedno - nikdy nemôže pochopiť v myslení
Svet myslenia zostáva v zajatí paradoxu. Jediný prostriedok, ako chápať svet do konca, nie je v myslení, ale v konaní, v zážitku jednosti.... Dôsledok toho je, že sa kladie dôraz na správny spôsob života.
Z indického, čínskeho a mystického stanoviska nie je úlohou náboženstva, aby človek správne myslel, ale aby správne jednal a súbežne s tým splynul s Jediným v akte sústredenej meditácie. (ad východná filozofia)

Ako sa učiť?
Proces učenia sa dá v zásade rozdeliť na dve časti: prvá je zvládnuť teóriu, druhá zvládnuť prax...Avšak okrem teoretického a praktického učenia existuje ešte tretí činiteľ, ktorý je potrebný nato, aby sa z niekoho stal majster hociktorého odboru - jeho zvládnutie musí byť pre človeka vecou najzákladnejšej dôležitosti: nič na svete pre neho nesmie byť dôležitejšie než jeho umenie.

Aký je vzťah filozofie a náboženstva?
Vo vede je správne myslenie všetkým na čom záleží ako z hľadiska intelektuálnej poctivosti, tak z hľadiska aplikácie vedeckého myslenia na prax, t.j. na techniku. Aristotelovské stanovisko viedlo k dogmám (v náboženstve) a k vede, ku katolíckej cirkvi a objavu jadrovej energie.

Čo je náboženstvo?
základ našej potreby milovať je v zážitku odlúčenosti a z neho vyplývajúcej potreby prekonať úzkosť z odlúčenosti zážitkom spojenia. Náboženská forma lásky, ktorá sa nazýva láska k bohu, nie je z psychologického hľadiska odlišná.
Naozaj náboženský človek, ktorý ide za podstatou monoteistickej idey, sa za nič nemodlí, nič od boha neočakáva; nemiluje boha, tak ako dieťa miluje otca alebo matku; dopracoval sa do takej pokory, že si je vedomý svojho obmedzenia, dopracoval sa takého stupňa vedenia, že nevie nič o bohu. Boh sa preňho stáva symbolom, v ktorom človek v skoršom štádiu vývoja vyjadrli súhrn toho, o čo usiluje, ktáľovstvo duchovného sveta, lásky, pravdy a spravodlivosti.
...pri západnom prúde myslenia: Pretože sa očakáva, že konečnú pravdu možno nájsť správnym myslením, kladie sa hlavný dôraz na myslenie, aj keď správne jednanie sa tiež považuje za dôležité. Vo vývoji náboženstva to viedlo k formulácii dogiem, k nekonečným sporom o dogmatických formuláciách, k neznášanlivosti voči "neveriacim" a kacírom a ďalej k zdôrazneniu "viery v boha" ako hlavného cieľa náboženskeho postoja.
Nábožný človek je ten, ktorého najdôležitejším cieľom života je urobiť "spasenie" najdôležitejšou métou, ktorej sa podriaďuje všetko činnosť v ich živote.
Dnešný (náboženský) človek sa skôr podobá tojročnému dieťaťu,ktoré volá otca, keď ho potrebuje,ale inak, keď sa hraje, je celkom sebestačné.

Aký je vzťah filozofie a vedy?
Vo vede je správne myslenie všetkým na čom záleží ako z hľadiska intelektuálnej poctivosti, tak z hľadiska aplikácie vedeckého myslenia na prax, t.j. na techniku. Aristotelovské stanovisko viedlo k dogmám (v náboženstve) a k vede, ku katolíckej cirkvi a objavu jadrovej energie.

Aké sú druhy poznania?
cesta poznania príznačná pre deti: Dieťa niečo rozoberá, robíja, aby to poznaloô alebo rozoberá zviera; kruto trhá motýľovi krídla, aby ho spoznalo, aby prelomilo jeho tajomstvo. Ukrutnosť sama je motivovaná niečím hlbším: prianím poznať tajomstvo vecí a života.
Druhá cesta k poznániu tajomstva (človeka) je láska. Láska je aktívne prenikanie druhej osoby, pri ktorom moje prianie poznať je uspokojené spojením... Poznávam spôsobom, ktorý jediný umožňuje človeku poznať to, čo je živé: zážitkom spojenia, a nie takým druhom poznania, ktoré nám môže dať myslenie.

Aké sú základné filozofické otázky?
Pred človekom každej doby a kultúrnej oblasti stojí teda riešnie jednej a tej istej otázky: ako prekonať odlúčenosť, opustiť väzenie svojej samoty?

Čo je omyl/Ako sa môžme mýliť?
Väčšina ľudí si svoju potrebu konformity ani neuvedomuje. žijú v klamlivej predstave, že ... iba zhodou okolnosti sú ich názory rovnaké ako názovy väčšiny. Súhlas všetkých je im dôkazom správnosti "ich" myšlienok.

Späť na zoznam kníh