Výbor z listů Luciliovi

Späť na zoznam kníh


Výbor z listů Luciliovi

Autor: Seneca

Úryvky z knihy ako odpovede na otázky:

Čo potrebuje človek k tomu, aby bol šťastný?
Pýtaš sa , čo je základom dobrej mysli ? Neradovať sa z prázdnych vecí. Použil som slovo "základ", opravujem sa : ide o vrchol. Najvyšších stupňov dosiahne ten, kto vie, z čoho sa má radovať, kto svoje štastie nepodrobil cudzej moci.

Načo sú dobrí filozofi?
Chceš vedieť, čo sľubuje filozofia ľudskému pokoleniu? Radu. Jedného volá smrť. iného páli chudoba. Iného mučí bohatstvo, buď cudzie , alebo vlastné. Ten sa desí nešťastia, onen sa snaží uniknúť svojmu šťastiu. S jedným nakladajú špatne ľudia, s druhým bohovia.

Čo je choroba?
Choroby sú ... zatvrdnuté neresti, napríklad lakomosť, ctižiadosť; primknú sa k duchu neobyčajne tesne a začnú byť jeho trvalým zlom.
Choroba je úsudok vytrvalý v zvrátenosti, ako by bolo veľmi žiadúce, čo je žiadúce len veľmi málo.

Čo je to duševná choroba?
Nesmierna hnevnivosť plodí šialenstvo.

Čo chceme?
ak chceš vedieť či pri tvojom prianí ide o túžbu prirodzenú či slepú, uváž, či sa môže niekde zastaviť. Ak ju možno i po značnom naplnení stále ešte stupňovať, vedz, že nie je prirodzená.
Každý, čo myslí na to , čo by mal dostať, zabudol už na to, čo dostal. Najhoršou stránkou chtivosti je práve jej nevďak.

Čo sú cnosti?
Nie je totiž žiadúce znášať mučenie: žiadúce je znášať ich statočne. Prajem si teda onu statočnosť, to je cnosť.
Či nakreslíš do piesku väčší, alebo menší kruh, týka sa to iba jeho rozlohy, nie jeho podoby....Čo je správne nemeria sa ani veľkosťou, ani počtom, ani časom; nemôže sa ani naťahovať ani skracovať.
Cnosť sa raz rozlieva do šírky, riadi ríše, mesta a krajiny, dáva zákony, pestuje priateľstvá a rezdeľuje povinnosti medzi poríbuzných a deti, raz sa obmedzuje tesnými hranicami chudoby, vyhnanstva - nie je však menšia, ak ustúpi z najvyššieho miesta do súkromia..
Čo je čestné to je kľudne bezpečné, k činu pripravené, nezastrašené a odhodlane pohotové.

Čo je vlastníctvo a ako vzniká?
Alexander Veľký raz povedal jednej obci, ktorá mu ponúkala časť svojich pozemkov a polovicu všetkého majetku: "S takým úmyslom som prišiel do Ázie, nie aby som prijímal, čo mi odovzdáte, ale aby ste vy mali, čo vám ponechám"

Čo je smrť?
Ako u lode, do ktorej začína tiecť, sa dá jednu alebo dva diery upchať, ale akonáhle sa začne celá rozostupovať na veľa miestach, nie je jej pomoci, tak sa dá v stareckom tele slabosť do istej miery zadržať..

Čo je duša?
Veď čo iného je duch, než istým spôsobom sa správajúci dych? Vidíš predsa, že duch je nad každú inú látku o to ovládateľnejší, čím je riedší.
To miesto, ktoré v tomto svete zaujíma Boha, zaujíma v človeku jeho duch. Čo je tam hmota, je u nás telo.

Sme slobodní?
Otrok... menuj mi toho, kto ním nie je. Jeden otročí vášni, druhý lakomstvu, iný ctižiadosti, všetci nádeji, všetci strachu. Môžem ti dokázať, ako bývalý konzul otročil babizmi, boháč slúžtičke.... Nie je potupnejšieho otroctva nad dobrovoľným.

Čo je človek?
Čo je najlepšie na človeku? Rozum, ktorým vyniká nad zvieratá a druží sa k bohom. Teda dokonalý rozum je jeho vlastné dobro, ostatné vlastnosti má spoločné so zvieratami a rastlinami. Je silný; také sú aj levy. Je pekný; také sú aj pávi...

Kto som? / a kam idem
Som lepší a zrodený k vyššiemu poslaniu, než aby som bol otrokom svojho tela, na ktoré nehľadím inak než ako na puta, ktorým bola zviazaná moja sloboda.

Čo si obliecť?
Vnútri majme všetko odlišné, ale náš zovňajšok by sa mal zhodovať s davom. Náš šat by nemal byť nádherný, ale ani nie špinavý; nemajme strieborné nádoby vykladané rýdzim zlatom, ale nedomnievajme sa, že obísť sa celkom bez zlata a striebra je známkou zvláštnej striezlivosti.

Byť či nebyť?
Tak veľká je ľudská nerozumnosť, ba šialenosť, že strachom zo smrti sú niektorí k smrti doháňaní..
Na niektorých dolieha omrzelosť konať a vidieť stále to isté...."Ako dlho stále to isté? Ako dlho budem precitať a usínať, hladovať a jesť, znášať zimu a teplo? Nikde nie je konca, všetko je spletené do kruhu, uteká a je v pätách. Noc stíha deň a deň zasa noc, leto prechádza v jeseň, na jeseň dotiera zima a ta je obmedzovaná jarom. Všetko pomíja tak, že sa vracia. Nič nového nerobím, nič nového nevidím.
Nikdy sa k pocte tohto úbohého tela nedopustím klamstva. Až to uznám za vhodné, preruším s ním spoločenstvo.
Je pochabé umrieť zo strachu pred smrťou.
V ničom inom nie sme viac povinný vyhovieť duši než vo smrti. Nech vyjde, kadiaľ ju to pudí: ak túži po meči alebo slučke alebo po nejakom nápoji, ktorý zachváti žili, nech ide a zláme otrocké okovy.
Je dobre zariadené v ľudskom živote, že nikto nemôže byť nešťastný, iba ak svojou vinou. Ak sa ti páči život, ži: ak sa ti nepáči, máš možnosť vrátiť sa tam, odkiaľ si prišiel.
I medzi filozofmi nájdeš niektorých, ktorí usudzujú, že si človek nemá siahnuť na život a že nie je oprávnený stať sa svojím vlastným zhubcom; má vraj čakať na taký koniec, ktorý mu určila príroda. Kto toto tvrdí, nevidí, že uzatvára cestu slobode.
Nie je dôležité žiť; žijú všetci tvoji otroci, všetky zvieratá. Dôležité je zomrieť čestne, rozumne, statočne. Uváž ako dlho užívaš stále to isté : jedla, spánku, rozkoše, stále dookola. Chcieť zomrieť dokáže nielen človek rozumný, statočný alebo nešťastný, ale tiež človek ktorého všetko omrzelo.

Pracovať či nepracovať?
Nie je úbohý ten, kto pracuje z rozkazu, ale ten, kto to robí nerád.

Ako filozofovať?
Ale filozofia je umenie; musí zasahovať naisto, musí si vyberať žiakov schopných pokroku a upustiť od beznádejných, avšak nesmie žiakov opúšťať unáhlene a i v beznádejnom prípade sa má pokúsiť o krajné nápravné prostriedky.
Povedz, čo príroda učinila nutným, čo zbytočným, aké ľahké vydala zákony, ako je život príjemný a schodný pre tých, ktorí ich zachovávajú, aký trpký a spletitý pre tých, ktorí uverili viac svojim predstavám, než prírode.
Musím teda častejšie rozviňovať svoju myseľ a všetko, čo je v nej uložené, občas osviežovať, aby to bolo pripravené, kedykoľvek by sa ukázala potreba.
Chcem, aby moje listy boli také, aká by bola moja reč, kedy by sme spolu sedeli alebo sa prechádzali, neprepracovaná, ľahko pochopiteľná. Moje listy nemajú nič vymysleného ani hľadaného. Keby to bolo vôbec možne, radšej by som ti chcel svoju mienku ukazovať ako ju vyjadrovať slovami.
Takto chcem vyjadriť v kocke svoje predsavzatie: čo cítime hovorme, čo hovoríme, cíťme, reč má byť v zhode so životom.

Piť či nepiť?
Povoľujte svojmu telu len toľko stačí k uchovaniu zdravia.
Toto hľadisko je omnoho statočnejšie: zostať triezvy a suchý, keď sa ľud opije a zvracia; ono je však umiernenejšie : nevytrhávať sa z celku, nepovyšovať sa, splývať so všetkými a robiť to iste, i keď nie rovnakým spôsobom. Veď sa dá aj bez hýrenia oslavovať sviatok.

Prečo ne/študovať filozofiu?
Dosť nenávistníkov má same meno filozofie, aj keď sa pestuje vo všetkej skromnosti; čo potom ak sa budeme vyčleňovať z ľudských zvyklostí? Vnútri majme všetko odlišné, ale náš zovňajšok by sa mal zhodovať s davom.
Ver mi, kto zdanlivo nerobia nič, robia čosi dôletitejšie : majú čo robiť s vecami ľudskými a božskými zároveň.
Musíš slúžiť filozofii, aby sa ti dostalo pravej slobody.
Je teda potrebné uchýliť sa k filozofii. Filozofie sa niele u dobrých ľudí, ale aj u priemerne zlých teší akejsi posvätnej úcte.
Čo ti teda zaručí filozofia, toľko vychvaľovaná a robiaca si nárok na prednosť pred všetkými umeniami a vecami ? Zaistí ti to, aby si sa radšel chcel páčiť ebe než ľudu, aby si úsudky hodnotil, nie počítal, aby si žil bez strachu pred bohmi a ľuďmi, aby si zlo buď prekonel, alebo ukončil.
Je to zásluha filozofie, že je na prahu smrti čulý a bez ohľadu na telesný stav pevný a veselý a napriek svojej vyčerpanosti nechabnúci.
Lebo ľudské telo je pre duch príťažou a trestom; jeho tlakom je duch zvieraný, je ako väzeň v putách, dokiaľ sa k nemu na pomoc nepriblíži filozofia, neprikáže mu oddýchnuť si pozorovaním podstaty sveta a neodošlo ho od vecí pozemských k božským. To je jeho sloboda, jeho rozlet; niekedy sa vymkne vezeniu, v ktorom je držaný, a osvieži sa nebom.
Škola filozofie prijíma žiakov každého veku.... I v starobe predsa chodím do divadla, dávam sa doniesť do cirku a žiadny gladiátorský zápas sa neudeje bezo mňa. - a mám sa hanbiť za to, že chodím k filozofovi? (67 - ročný Seneca)
Zato na mieste, kde sa hľadá dobrý muž, kde sa vyučuje ako sa stať dobrým mužom, sedí iba hŕstka ľudí, a ešte o nich mnohí hovoria, že ide o zopár hlupákov a leňochov, ktorí nemájú nič rozumného na práci.

Čo jesť?
Pokiaľ ide o ten zákon prírody, vieš, aké medze nám stanovuje? Nehladovať, nebyť smädný, nezamrznúť. Aby si zahnal hlad a smäd, nemusíš vysedávať pri dverách pyšných domov.... To , čo si žiada príroda, je prístupné a leží nablízku.
naším cieľom je žiť v zhode s prírodou; avšak proti prírode je mučiť svoje telo, škarediť si ľahko dostupnú úpravnosť, vyžívať si v špine a živiť sa jedlami nielen lacnými, ale aj odpornými a hnusnými.
Povoľujte svojmu telu len toľko stačí k uchovaniu zdravia.

Čo robiť?
Zvoľ si niekoľko dní, uspokoj sa v nich najskromnejším a najlacnejším pokrmom a hrubým a drsným odevom a povedz si : "Tohoto si sa teda bál?"
Len taká rozkoš je prirodzená, ktorá je nevyhnutná.

Ako žiť?
Pokiaľ ide o ten zákon prírody, vieš, aké medze nám stanovuje? Nehladovať, nebyť smädný, nezamrznúť. Aby si zahnal hlad a smäd, nemusíš vysedávať pri dverách pyšných domov.... To , čo si žiada príroda, je prístupné a leží nablízku.
Dosť nenávistníkov má same meno filozofie, aj keď sa pestuje vo všetkej skromnosti; čo potom ak sa budeme vyčleňovať z ľudských zvyklostí? Vnútri majme všetko odlišné, ale náš zovňajšok by sa mal zhodovať s davom.
Vnútri majme všetko odlišné, ale náš zovňajšok by sa mal zhodovať s davom. Náš šat by nemal byť nádherný, ale ani nie špinavý; nemajme strieborné nádoby vykladané rýdzim zlatom, ale nedomnievajme sa, že obísť sa celkom bez zlata a striebra je známkou zvláštnej striezlivosti.
naším cieľom je žiť v zhode s prírodou; avšak proti prírode je mučiť svoje telo, škarediť si ľahko dostupnú úpravnosť, vyžívať si v špine a živiť sa jedlami nielen lacnými, ale aj odpornými a hnusnými.
Stýkaj sa len s tými, ktorí ťa dokážu urobiť lepším. Púšťaj k sebe tých, ktorých dokážeš urobiť lepšími.
Pokrm smie iba utišovať hlad, nápoj zaháňať smäd, šaty zaháňať mráz, dom má byť ochranou pred ohrozením tela. Vôbec nezáleží na tom, či to bude chatrč z mačiny alebo palác z pestrých cudzokrajných mramorov.
Priznávam, že je nám vrodená láska k našemu telu.... Máme sa chovať tak, akoby sme bez tela nemohli žiť, ale nie tak, akoby sme mali žiť kôli telu.
Musíme sa teda opatrne starať o ton, ako by sme mohli byť v bezpečí pred davom. Predovšetkým nemajme s ním nijaké zhodné túžby; k sporu dochádza medzi spoluuchádzačmi. Ďalej nemajme nič, o čo by nás mohol útočník obrať k svojemu veľkému obohateniu.
Ak budeš žiť podľa prírody, nikdy nebudeš chudobný, ak podľa svojich predstáv, nikdy nebudeš bohatý. (Príroda vyžaduje le celkom málo, predstavy nesmierne mnoho)
Zle žijú, ktorí stále začínajú žiť.
Nemôže byť predsa pevne pripravený na smrť, kto iba začína žiť. Ide o to, aby sme mohli povedať, že sme žili dosť.
Povedz, čo príroda učinila nutným, čo zbytočným, aké ľahké vydala zákony, ako je život príjemný a schodný pre tých, ktorí ich zachovávajú, aký trpký a spletitý pre tých, ktorí uverili viac svojim predstavám, než prírode.
Sme povinní vyberať si miesto zdravé nielen pre telo, ale aj pre mravy. Ako by som nechcel bývať medzi katmi, rovnako tak nie medzi krčmami. Načo je treba pozerať sa na opilcov potácajúcich sa po pobreží, pitky slávene na lodiach, na umelé jazera, kde vrieska mnohohlasná hudba, načo na iné veci, ktorými prepych akoby zbavený všetkej miery nielen hreší, ale stavia svoju hriešnosť na obdiv?
Mojím cieľom je sloboda; podstupujem namáhavé činy, aby ona bola mojou odmenou. Pýtaš sa, čo znamená sloboda? Neotročiť ničomu, žiadnej nutnosti, žiadnym náhodám, jednať s osudom ako rovný s rovným.
Kto sa usilovne zaoberá takými myšlienkami, nutne si musí vyberať pobyt na miestach vážnych a posvätne tichých. Prílišná pôvabnosť miesta zženšťuje ducha;
Bezpochyby môže mať krajina určitý vplyv na podlomení mužskej odvahy... vojak z hornatej krajiny býva statočnejší; človek mestský je padavka.
Odvrhni všetko to, čo drása tvoje srdce, a ak sa to nedá inak odstrániť, vyvri s tým aj samotné srdce! Zaháňaj od seba predovšetkým rozkoše a maj ich v najväčšej nenávisti! Veď rozkoše nás na spôsob lupičov, ktorým sa v Egypte hovorí šalebníci, iba preto objímajú, aby nás uškrtili.
Najkratšia cesta k bohatstvu je bohatstvom pohŕdať.
Vzdávam vďaku starobe, že ma pripútala na lôžko. Prečo by som jej neďakoval? Všetko, od čoho som musel odvracať svoju vôľu, je teraz mimo moje možnosti. Najviac rozprávam s knižkami.
najlepšou pomôckou ku šťastnému životu je zásada: nie je iné dobro okrem čestnosti.
Miluj rozum! Láska k nemu ťa vyzbrojí proti najtvrdším útokom.
Ak je dobrý muž presvedčený, že pôjde o čin čestný, vykoná ho i vtedy, ak to bude pracné, i vtedy, keď mu to spôsobí škodu alebo to bude spojené s nebezpečím. Na druhej strane potupnému činu sa vyhne, i keby mu mal priniesť peniaze, rozkoš alebo moc.
Lebo v nej (v čestnosti) sú zahrnuté príkazy poslúchať bohov, nedať sa strhnúť k náhlemu vzplanutiu a neoplakávať svoj údel, ale trpezlivo prijímať osud a plniť jeho príkazy.

Čo sú to hodnoty?
Zmysel pre česť nemá cenu u toho, komu je jeho telo príliš drahé.

Je majetok dobrý alebo zlý?
Človeka, ktorý vôbec nič nemá, nechá lupič voľne prejsť. i stredom nebezpečných nástrah kráča chudák v pokoji.
Zvoľ si niekoľko dní, uspokoj sa v nich najskromnejším a najlacnejším pokrmom a hrubým a drsným odevom a povedz si : "Tohoto si sa teda bál?"
Nezakazujem, aby si ho mal, ale chcem spôsobiť, aby si ho mal bez strachu.

Čo je múdrosť?
Preto mudrc nikdy zbytočne nedráždi hnev mocných, naopak vždy sa mu uhne aspoň tak ako lodivod búrke.
Poučím ťa, ako môžeš spoznať, že nie si múdry. Skutočný mudrc je plný radosti, je veselý, vyrovnaný, neotrasiteľný, žije si bohorovne.
Kto neukončí žiaľ zo svojho vlastného rozhodnutia, nájde jeho koniec časom. Je však veľmi potupné, aby rozumnému človeku liekom na plač bola únava z plaču.
..radosť mudrcova je nepretržiá; žiadny dôvod, žiadna nehoda ju nepreruší; mudrc je vždy a všade kľudný. Nie je totiž závislý na ničom cudzom ani nečaká priazeň osudu alebo človeka. Jeho šťastie je vnútorné; uniklo by z mysle, kdeby do nej vstupovalo; v skutočnosti sa v nej rodí... Môže sa ho pravda, ľahko dotknúť nejaká nepríjemnoť; ale jeho najväčšie dobro je pevné.
Predom uvážené zlo zasahuje len ľahkým úderom... Preto si mudrc dopredu privyká budúcim pohromám, a čo si iní uľahčujú až tým, že to dlho znášajú, on si zmierňuje tým, že o tom dlho predom premýšľa.

Čo treba človeku vedieť, aby bol šťastný?
Predovšetkým dbaj na to, aby si snímal z vecí hrôzu a prehliadol, čo v nich je. Zistíš, že v nich nie je nič strašného okrem samotného strachu. To, čo sa stáva chlapcom, stáva sa i nám, chlapcom postarším. : ak osoby, ktoré majú radi, na ktoré si zvykli a s ktorými si hrajú, uvidia so škraboškou na tvári, vydesia sa. Ale je treba aby sme nielen ľuďom , ale i veciam dávali dole masku a navracali im ich tvár.

Čo je šťastie?
Ak teší roľníka pestovanie stromu, ktorý už začína niesť plody, ak má pastier radosť z mladého prírastku do svojho stáda, ak sa nepozerá pestún na svojeho odchovanca inak , než že jeho dospievanie pokladá za svoje vlastné,čo si myslíš sa deje tým, ktorí vychovávajú nadaných jedincov a náhle vidia, že tí, ktorých útly vek stvárňovali, dozrievajú?
Vrchol nášho šťastia sa nesmie umiestňovať v tele. Pravé dobra sú tie, ktorých darcom je rozum. Sú pevné a večné, nemôžu zaniknúť, ale ani oslabiť alebo zmenšiť.

Čo je lepšie...alebo...?
Je treba dať prednosť najnečistejšej smrti pred najskvelejším otročením.

Čo je hlúposť?
Ako je pochabý človek kupujúci koňa, ktorý si neprehliadne zviera, ale hľadí na jeho sedlo a uzdu, tak celkom je pochabý ten, kto posudzuje človeka podľa odevu, alebo podľa postavenia, ktoré nás zahaľuje ako odev. Povieš: Je to otrok...
Veď čo je pochabejšie, než aby si niekto zakladal na tom, čo sám nespôsobil.

Ako vzniká nenávisť?
Nie je pravdou, že máme toľko nepriateľov, koľko máme otrokov: my si z nich nepriateľov iba robíme.

Čo je hriech?
Sme povinní vyberať si miesto zdravé nielen pre telo, ale aj pre mravy. Ako by som nechcel bývať medzi katmi, rovnako tak nie medzi krčmami. Načo je treba pozerať sa na opilcov potácajúcich sa po pobreží, pitky slávene na lodiach, na umelé jazera, kde vrieska mnohohlasná hudba, načo na iné veci, ktorými prepych akoby zbavený všetkej miery nielen hreší, ale stavia svoju hriešnosť na obdiv?

Je smrť zlá?
Prečo mi ukazuješ meče a ohne a zástup katov, ktorí robia okolo teba hurhaj.? Zanechaj tento svoj spievod, v ktorom sa skrývaš a hlupákov desíš. Si predsa smrť, ktorou nedávno opvarhol môj otrok alebo slúžka.
Smrť nás buď zničí, alebo zbaví tela. Ak budeme prepustení, zostane nám po odňatí tela lepšia časť; ak budeme zničení, nezostane z nás nič, skonči sa všetko dobro rovnako ako zlo.
..kto sa bojí smrti je rovnako pochabý ako ten, kto má strach zo staroby. Veď ako po mladom veku nasleduje staroba, tak po starobe prichádza smrť. Kto nechce zomrieť, nechce vlastne žiť.
Preto báť sa smrti je známkou pochabosti, pretože isté veci sú očakávané a iba neisté sú predmetom obáv. Smrť má oprávnenú a nepremožiteľnú nutnosť.
Ak sa niekomu dostane tej výhody, že ho staroba prepúšťa zo života bez náhleho preryvu a veľmi šetrne, veru sa sluší, aby všetkým bohom vzdával vďaku za to, že nasýtený bol dovedený k odpočinku pre človeka potrebnému a pre unaveného milému.
Viacerí ľudia sa priblížia k smrti v hneve, ale radostne uvíta blížiacu sa smrť iba ten, kto sa na ňu dlho pripravoval.
Čo je smrť? Buď koniec, alebo prechod. Nebojím sa ani prestať žiť, lebo je to to isté ako nezačať, ani prejsť inam, lebo všade inde mi bude menej tesno.
Dobre umrieť znamená uniknúť nebezpečiu zlého života.
Iste sa ti zdá korunovaným hlupákom ten, kto narieka, že tu nebol pred tisíc rokmi. Ale rovnako hlúpy je ten, kto narieka, že tu už o tisíc rokov nebude.
Bol by si tuším statočnejší, keby mnoho tisíc ľudí zomieralo zároveň s tebou. V skutočnosti je tomu tak.
Ako pri divadelnej hre, tak ani pri živote nezáleží na jeho dĺžke, ale na jeho prevedení.

Čo je to zlo?
..ľudia sa obávajú núdze, obávajú sa choroby, obávajú sa toho, čo sa deje násilím od silnejšieho. Zo všetkého toho nás nič nerozrušuje silnejšie než to, čo nám hrozí od cudzej sily.

Čo je sloboda?
Mojím cieľom je sloboda; podstupujem namáhavé činy, aby ona bola mojou odmenou. Pýtaš sa, čo znamená sloboda? Neotročiť ničomu, žiadnej nutnosti, žiadnym náhodám, jednať s osudom ako rovný s rovným.
Telo je to jediné na mne, čo môže utŕžiť bezprávie. V tomto otrockom tele býva slobodný duch. Nikdy ma toto telo z mäsa nezaženie ku strachu, nikdy k pretvárke nedôstojnej riadneho muža.
I medzi filozofmi nájdeš niektorých, ktorí usudzujú, že si človek nemá siahnuť na život a že nie je oprávnený stať sa svojím vlastným zhubcom; má vraj čakať na taký koniec, ktorý mu určila príroda. Kto toto tvrdí, nevidí, že uzatvára cestu slobode.
Chceš byť slobodný voči svojemu telu? Obývaj ho tak, ako by si sa mal sťahovať.

Čo je to dobro?
Iba po pravom dobre sa dá bezpečne túžiť. Pýtaš sa čo to je a odkiaľ sa berie? Poviem ti, z dobrého svedomia, z čestných zámerov, zo správnych činov, z pohŕdania náhodilosťami, z kľudného a nepretržitého behu životného smerujúceho jedinou cestou.
Vrchol nášho šťastia sa nesmie umiestňovať v tele. Pravé dobra sú tie, ktorých darcom je rozum. Sú pevné a večné, nemôžu zaniknúť, ale ani oslabiť alebo zmenšiť.
Čo je najlepšie na človeku? Rozum, ktorým vyniká nad zvieratá a druží sa k bohom. Teda dokonalý rozum je jeho vlastné dobro, ostatné vlastnosti má spoločné so zvieratami a rastlinami. Je silný; také sú aj levy. Je pekný; také sú aj pávi...
Ak všetko dobro sídli v duchu, potom je takisto dobré všetko, čo ho posilňuje, povznáša a rozširuje. Ale silnejším, vznešenejším a rozšírenejším činí ducha cnosť.

Prečo sú vojny?
Medzi občanmi je veľa takých, pre ktorých je mier namáhavejší než vojna. A myslíš si snáď, že sú rovnako vďační za mier tí, ktorí ho využívajú k opilstvu, k chlípnosti alebo k iným nerestiam, ktoré by sa im mali prekaziť dokonca i vojnou.

Prečo starneme?
Ako u lode, do ktorej začína tiecť, sa dá jednu alebo dva diery upchať, ale akonáhle sa začne celá rozostupovať na veľa miestach, nie je jej pomoci, tak sa dá v stareckom tele slabosť do istej miery zadržať..
..sám môj vek má dostatok svojho chladu. Nerozmrznem ani uprostred leta. a tak väčšinu roka trávim v prikrývkach.

Odkiaľ prichádza zlo?
Veď človek ľahko prechádza k väčšine. Presila ľudí odlišne utváraných by bola schopná otriasť i pevnou povahou Sokratovou...

Je pravda, že všetko sa deje kôli niečomu a náhoda neexistuje?
Iba začiatky sú v našej moci; o výsledku rozhoduje osud

Z čoho všetko vzniklo? Čo je to prvé a najstaršie v prirodzenosti vecí?
Ako vieš, tvrdia naši stoikovia, že sú vo svetovom dianí dva veci, z ktorých všetko vzniká, príčina a látka. Látka nečinné leží, ako čosi ku všetkému pripraveného; hynie však ak ju nikto neuvedie do pohybu. Príčina zasa, to je rozum, utvára látku, obracia ju, kamkoľvek chce, a vytvára z nej rozmanité diela.
Je teda nutné, aby čokoľvek vznikalo z niečoho a tiež od niekoho. Toto je príčinou, ono látkou.
Ale to, čo sme uviedli, nie je množstvo jednotlivých príčin, ale všetky sú závislé na jedinej, totiž na tej, ktorá bude tvoriť. (forma a vzor sú len nástroje, podnet je len vedľajšia príčina..)
Ak Aristoteles a Platon tvrdia, že celý svet i dokončené dielo sú tiež príčiny; nepovedali to s presnosťou myslenia inak im vlastnou. Veľký je rozdiel medzi dielom a príčinou diela. (ad Platon (pov. Aristokles), Aristoteles)

Čo je to filozofia?
Čo filozofia sľubuje v prvom rade, je rozumné nazeranie a vľúdna pospolitosť. Od takéhoto zamerania by nás uplatňovanie odlišnosti vzdiaľovalo.
Filozofia je dobrá rada, a rada sa nikde nevykrikuje.
Tvrdím, že s poučkami je to rovnako ako so semenami: napriek malým rozmerom dokážu mnoho.

Späť na zoznam kníh