predchádzajúci filozof     
nasledujúci filozof
Viktor Frankl
1905 až 1997
Veľkú časť Franklových kníh tvorí polemika so psychoterapeutickými prúdmi, ktoré zredukovali človeka na mechanický stroj a rozložili jeho dušu výlučne na akýsi súbor protichodných pudov. Vymedzuje sa tak voči Freudovi, podľa ktorého centrom ľudskej motivácie je slasť a Adlerovi, ktorý (vychádzajúc čiastočne z Nietzcheho „vôli po moci“) vidí človeka výhradne ako bytosť, snažiacu sa o uplatnenie.
Filozofická škola:
Diela: Člověk hledá smysl - úvod do logoterapie, 1994 Praha, Psychoanalytické vydavateľstvo
Vůle ke smyslu, Brno, Cesta 1994, 1997
Lékařská péče o duši. Cesta 1995, 1996
A přesto říci životu áno., Karmelitánske nakl. 1996
Co v mých knihách není, Cesta 1997
Psychoterapie pro laiky, Cesta 1998
Napriek všetkému povedať životu áno, Slovenský spisovateľ 1998
Teorie a terapie neuróz, Grada 2000
Neuvedomený Boh, Lúč 2005
Trpiaci človek, Lúč 2007
Dynamika a hodnoty., Československá psychologie XXXIV, 1990, č. 6, s. 552-547.
Psychoterapie a náboženství, Karmelitánske nakl. 2007
Povedali o ňom
Niekto : Všeobecne platí, že nižšie položené potreby sú významnejšie a ich aspoň čiastočné uspokojenie je podmienkou pre vznik menej naliehavých a vývojovo vyšších potrieb. Toto však nie je možné tvrdiť bezvýhradne a je dokázané, že uspokojovanie vyšších potrieb (estetických, duchovných) môže napomôcť v krajných situáciách ľudského života, v ktorých je možnosť uspokojovania nižších potrieb obmedzená (napr. v prostredí koncentračných táborov, o čom referovali napr. Viktor Frankl alebo Konrad Lorenz. >>